Príbeh Jakuba, študenta programu TIMOTEJ

“Zaplatiť za kresťanské vzdelávanie
mi pomohol farár, rodičia aj kamaráti”

Viera, ktorá rastie v rodinnom kruhu

Volám sa Jakub Ferko a som z malého mestečka menom Hanušovce nad Topľou. Čoskoro (9 júna) budem mať 19 rokov. Mám o rok mladšieho brata a tiež dvanásťročnú sestru. Navštevujem Evanjelické kolegiálne gymnázium v Prešove a momentálne som v poslednom, čiže štvrtom ročníku svojho štúdia. Mám milujúcich rodičov, ktorí ma už od malička viedli k Bohu. Zrejme nikdy nezabudnem na moment, keď ma otec učil modliť sa. Okrem toho rodičia vždy dbali na to, aby som chodil na detskú besiedku, a bol teda v spoločenstve veriacich detí. Boli tými, ktorí mi kúpili prvú detskú Bibliu. Tá sa zakrátko stala mojou každodennou knihou…

Nájsť skutočný vzťah s Bohom

S pojmom Boh, cirkev alebo náboženstvo som sa stretával už od malička, ale, myslím si, že to ešte stále nebol skutočný vzťah s Bohom. Zrejme preto prišlo v mojom živote aj, nazvem to „slepé“ obdobie. V tej dobe som rád chodieval na diskotéky a robil som, čo sa mi zachcelo. Dlhé hodiny som strávil pri počítačových hrách (dnes si myslím, že ma okradli o množstvo času). Okrem toho som však naďalej viedol aj svoj napohľad “zbožný” život – bezduchými večernými modlitbami a chodením na mládež, kde boli centrom môjho záujmu viac ľudia a zábava, ako Boh.

Keď som ma šestnásť rokov, Boh to všetko zmenil. Prehovoril do môjho života cez množstvo ľudí, cez výklady na stretnutiach mládeže, cez Bibliu… veľmi konkrétne mi zjavil, že nechce aby bol môj život polovičatý. Vtedy som skutočne porozumel slovám: „… až po závisť túži (po nás) Duch, ktorému dal prebývať v nás“ (Jakub 4,5). Bol to jeden z mnohých veršov, ktoré ma vtedy oslovili a môžem povedať, že môj život menia a ovplyvňujú dodnes. A tak, uvedomujúc si, že Boh po mne túži, už viac nemôžem byť aj s týmto svetom aj s Bohom. Definitívne som sa rozhodol pre jedinú, pravú cestu, ktorou je Ježiš.

Viera, rastúca v službe blížnym – TIMOTEJ

Zrazu sa udiali veľké veci. Začal som učiť detskú besiedku, pomáhať na dorastoch, na dorastových táboroch, bola mi zverená zodpovednosť za výklad biblického textu, ktorý sme preberali na stretnutiach mládeže, etc. Môj modlitebný život sa zmenil tiež. Jednou z mojich častých modlitieb bola prosba o múdrosť a o lepšie poznanie Biblie. Boh odpovedal, veď je verný. Zakrátko sa ma náš zborový farár opýtal či nechcem navštevovať Biblickú školu v Martine a zúčastniť sa tu projektu s názvom Timotej. Pán farár ma v tom veľmi podporil, psychicky a tiež finančne. S financiami mi pomohli aj moji rodičia a dokonca kamaráti!

Myslím si, že čas na Biblickej škole mi dal viac než len poznanie Biblie. Počas tohto štúdia som sa zoznámil s mnohými ľuďmi, ktorí chcú tiež slúžiť Bohu. Som vďační najmä za mojich spolužiakov, s ktorými som prežil radostné chvíle. Obdivujem tiež učiteľov na Biblickej škole pre ich múdrosť a pre ich prácu. Cením si predovšetkým ich čas, ktorý trávia vzdelávaním študentov, a to dokonca aj cez víkendy. Som si istý tým, že nielen ja, ale aj moji spolužiaci sme vďační za starostlivosť, ktorou je v Martine o nás postarané.

Zmysel kresťanského vzdelávania

Poznanie Božích právd mi otvorilo oči, oslobodilo ma od mnohých klamstiev a urobilo môj život zmysluplnejším. Myslím si, že na svete je mnoho oklamaných ľudí, ktorí nevedia pravdu o Bohu a ktorí vôbec nepoznajú evanjelium, alebo ho poznajú iba čiastočne, neúplne. Ja sám často pociťujem zodpovednosť za iných ľudí a nechcem len tak nečinne sedieť. Zo všetkého najviac chcem aby moji najbližší prijali Krista do svojich životov. Chcel by som byť nástrojom v Božích rukách, pretože verím, že Boh má plán s mojím životom a chce si ma použiť.

Pripravený

Dnes ešte neviem presne, kde je to miesto, kde si ma chce Boh použiť. Po štúdiu v rámci programu Timotej, po dlhom uvažovaní, modlitbách a rozhovoroch ale napokon padlo moje rozhodnutie. Rozhodol som sa pre štúdium teológie na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Už som prijatý, a tak musím ešte úspešne zmaturovať. Úprimne, mám menšie obavy, či budem zvládať vysokú školu a či je to skutočne Božia vôľa. Ak by sa to však podarilo, stal by som sa farárom, ktorý sa venuje deťom, mládeži ale i starším. Dnes je to však ešte ďaleká cesta, ktorá je práve predo mnou…