Malý služobník vo veľkom svete

Vždy som veľmi chcela ísť do USA. Každý mi rozprával o tom, ako je tam super, koľko neuveriteľných vecí tam zažili a koľko kamarátov na celý život tam stretli. Keď som sa dozvedela, že je možnosť ísť pracovať do Campu v USA, neváhala som ani sekundu, napísala som motivačný list a dúfala, že ma vyberú.

Keď mi prišla správa od pastora Scotta, že ma na toto dobrodružstvo vybrali, musela som si sadnúť, lebo ináč by som odpadla. Bol to neuveriteľný pocit šťastia a nával takej eufórie, aký som asi nikdy nezažila.

Ešte trochu slovenčiny predtým, ako to celé začne 😉

Odlietala som 25. mája 2013 a naspäť domov som letela až 12. augusta 2013. Boli to teda skoro 3 mesiace leta, aké som nikdy nezažila. No, ale poďme od začiatku. Keď som priletela do Chicaga, pastor Scott Geister-Jones ma mal čakať na letisku. Avšak, „chybička se vloudila“ a lietadlo nepriletelo o pol siedmej večer, ale už krátko popoludní. Počas čakania na Scotta (takmer 5 hodín) som teda prečítala celú knižku, ktorú som si vzala z domu, pre prípad, že sa budem niekedy nudiť.

TRI nezabudnuteľné letné mesiace

Keď pastor Scott dorazil, pobudla som v jeho dome necelé tri dni. Potom sme asi 4 hodiny cestovali do Stoughtonu, kde bol umiestnený Camp Sugar creek. Prvé dva týždne v campe sme mali niečo ako „tréning vedúcich“. Tento tréning pozostával z rôznych školení ako postupovať v situáciách, ktoré sú v campe bežné. Učili nás ako s deťmi správne študovať Bibliu, aké hry sa s nimi možno hrať, ako tráviť čas počas dňa, kedy pôjdeme do bazéna, kedy a ako jazdiť na koni a samozrejme aj to, ako deťom pomôcť vo chvíľach, kedy sa im cnie za domovom. V mojom prípade bola posledná spomínaná vec asi najťažšou skúškou. Moja rodina bola 8 tisíc kilometrov ďaleko a mne veru nie raz bývalo smutno…

Po tréningu vedúcich prišla na rad prvá skupina detí. Prvý týždeň som pracovala v takom menšom obchodíku so sladkosťami. Bol to pre mňa perfektný štart, pretože som mala možnosť vidieť ako všetko plynie, kedy má kto aký program a pod. Počas týždňa sa v tábore vystriedalo množstvo detí, pretože každý deň chodili iné deti. Pracovala som tiež na rôznych miestach – slúžila som tým najmenším deťom, ktoré chodili do tábora len od 9:00 rána do 15:00 poobedia a pracovala som na táboroch, ktoré boli v rôznych miestach v štátoch Wisconsin, Iowa a Minessota.

Viac skúseností – viac služby – viac zodpovednosti

Moje skúsenosti rástli a veľmi ma tešilo, že som do opatery dostala aj „ svoje vlastné deti“. Boli nimi jedenásť ročné dievčatá. Tieto „moje baby“, ako som ich zvykla volať, boli perfektné! Každý deň sme mali úžasný spoločný program. Po raňajkách sme spoločne študovali bibliu, hrali sa rôzne hry, potom sme doplnili silu v rámci obedovej prestávky a poobede nasledoval bazén, art barn, večera a spievanie chvál. Bol to neuveriteľný týždeň plný zážitkov!

Najviac oslovujúce zážitky

Keď mám povedať pravdu, najradšej som chodila na denné tábory. Každú nedeľu ráno sme odchádzali do mesta, kde mal takýto denný tábor prebiehať. Zúčastnili sme sa na tamojších Službách Božích, predstavili sme sa. Veľmi rada som mala, keď po službách prišiel niekto za nami a rozprával sa s nami. Mnoho ľudí zostalo prekvapených, keď som sa predstavila ako Andrea Jesenská zo Slovenska. Zoznámenie sa totiž jasne prezradilo, že nie som Američankou. Prezradil ma môj slovenský prízvuk ☺. Polovica z ľudí, s ktorými som sa zhovárala vlastne ani nevedela, kde sa Slovensko nachádza, zatiaľ čo druhá polovica ľudí spomínali, ako navštívili Bratislavu, Prahu alebo Budapešť.

Po Amerike som v rámci denných táborov cestovala pomerne veľa, pretože celkovo som pri tejto forme služby pomáhala až celých 5 týždňov. Raz sa mi stala absolútne absurdná vec. Po službách prišla za mnou jedna pani a povedala mi, že ma pozná. Bola mi síce povedomá, no na začiatku som tomuto pocitu neprikladala veľkú váhu. Počas rozhovoru s ňou som sa dozvedela, že navštívila Martin. Vtedy mi to došlo. V prvom ročníku štúdia na Biblickej škole v Martine ma vyučovala angličtinu počas letnej biblickej školy, ktorú mávame začiatkom leta v rámci tohto štúdia. Bol to neskutočný pocit – bola som v úplne cudzom meste, kde som nikoho nepoznala, a predsa som stretla niekoho kto poznal mňa! Myslím si, že na Slovensku by to bolo asi tiež zvláštne, byť kdesi po prvýkrát a stretnúť tam bytosť, ktorá vás pozná. No v obrovskej Amerike to bolo až neskutočné!

Deň nezávislosti – waw!

Neskutočný zážitok som mala zo 4. júla – dňa Nezávislosti. Je jasné, že som vedela o čo ide, avšak zažiť to na vlastnej koži bolo niečo úplne iné. Najviac sa mi páčil večerný ohňostroj v Des Moines, v hlavnom meste Iowy. Som veľmi vďačná aj za čas, ktorý som počas voľného týždňa strávila cestovaním po rôznych mestách s kamarátmi z USA. Skrátka neuveriteľné leto, ktoré mám uložené v pamäti a na ktoré rada spomínam. Vlastne, nie je deň, kedy by som si nespomenula na to, čo som mala možnosť zažiť; najviac však na mojich kamarátov, za ktorých som veľmi vďačná!

Práca s deťmi – moja budúcnosť

Počas môjho pobytu v campe som sa utvrdila v názore, že mám veľmi rada deti. Utvrdila som sa dokonca i v tom, že s deťmi chcem pracovať aj neskôr. V budúcnosti by som sa chcela venovať hlavne deťom, ktoré sú menšie alebo deťom, ktoré majú nejaký druh problému. Práve tam som si začala oveľa viac uvedomovať že každé dieťa je jedinečné a každé dieťa je iné a to čo platí na jedno dieťa neplatí na druhé.

V campe som pracovala s deťmi rôzneho veku a tým, že sme hovorili úplne inou rečou som zistila že deti sú často oveľa viac chápavé ako dospelí a oveľa vytrvalejšie vo vysvetľovaní ako dospeláci. Raz počas denného campu som pracovala s predškolákmi, vysvetľovala im biblický príbeh a potom sme hrali spoločne s ostatnými deťmi hry. Práve po príbehu prišiel za mnou chlapec, ktorého som mala v skupine a povedal mi niečo, čo ma v tej chvíli neskutočne potešilo. Povedal mi, že aj keď niekedy nerozumie, čo poviem a hovorím veľmi komicky, že má rád ako sa s nimi rozprávam a ako spolu komunikujeme. Bolo to také pohladenie na duši od niekoho, komu som v tom čase slúžila.

Práve camp ma utvrdil v myšlienke, že by som sa niekedy v budúcnosti chcela venovať deťom, ktoré nemajú rodičov a bývajú v deckom domove. Viem že táto práca je veľmi ťažká a psychicky náročná, ale predsa chcela by som s takýmito deťmi pracovať a venovať sa im naplno.