Pages Navigation Menu

„Byť verný vo svojom dni“ (časť 2/2)

Peter Bognár je evanjelický učiteľ, ktorý sa rozhodol poslúchnuť Božie volanie a vydať sa na cestu spoznávania Biblie a praktickej služby ľuďom v Afrike. Peter poslúchol Božie volanie a vydal sa na cestu spoznávania Božieho Slova skrze štúdium Biblie a praktickú službu ľuďom v Afrike. V tejto ešte vždy záhadnej zemi napokon objavil aj vlastné, reálne prežité svedectvo o tom, aký je Boh…

PB-06

Tvojím prvotným zámerom bolo prísť do Afriky na necelé tri mesiace a zúčastniť sa tréningu učeníctva, ktorý navrhuje a uskutočňuje misijná organizácia FCE (Foundation for Cross-cultural Education – Nadácia pre medzi kultúrne vzdelávanie, note). Pomôž nám predstaviť si trochu viac toto štúdium.

Cieľom tréningu učeníctva je prehĺbenie vzťahu s Pánom Bohom cez intenzívne štúdium Biblie a aktívny mentoring. Na necelé tri mesiace sme sa v mestečku Wolseley stretli deviati. Boli sme z troch kontinentov. Náš deň predstavoval bežný školský deň v čase od ôsmej do štvrtej, cez víkendy sme chodili na rôzne výlety. Dôležitou súčasťou štúdia bola aj praktická práca, najmä jednoduchá údržba priestorov a pod. 

Čo Ti dal tréning učeníctva? V čom vidíš najväčší prínos svojich prvých troch mesiacov v Afrike?   

Určite som si tu konečne našiel čas študovať Bibliu. Prišiel som nato, že Biblia je pravdivý prameň a autorita pre môj život. V škole to našťastie nebola vysoká teológia; brali sme skôr základné veci o Bohu a človeku. To, čo považujem za prínos je spôsob, akým prebiehala výučba; to, ako to bolo učené. Bol tu totiž vytvorený poznatkový základ a priestor na zmenu srdca. Počas celého štúdia sme sa zároveň lepšie spoznali so spolužiakmi a stali sme sa fajn partiou J.  

Pochádzaš z neveriacej rodiny. Počas vzdelávania ste Ty a Tvoji spolužiaci ale mali možnosť tráviť veľa času so svojimi učiteľmi – kresťanmi. Mohli ste ich vidieť v ich bežných roliach otcov, partnerov, bratov,… Učeníctvo si asi začal vnímať viac prakticky, viac reálne….

Áno, to také okukávanie, ako sa dajú riešiť bežné veci bolo formujúce; najmä ak ľudia žijú podľa toho, čo učia. Učeníctvo som práve na tomto mieste začal vnímať nie len ako hromadenie teoretických vedomosti, ale aj ako praktický život. Preto to bolo pre mňa tak reálne.

PB-01

Po troch mesiacoch v juhoafrických školských laviciach si sa rozhodol ostať a pokračovať v programe. Nasledovala teda päť mesačná praktická práca. Povedz nám o tom viac.   

Počas uplynulého trojmesačného štúdia som pochopil,  kto som ja a kto je Boh. V praktickej službe, ktorá nasledovala po štúdiu sme pokračovali viacerí. V Zambii, kde sú dve základne FCE, sme sa spojili s ďalšími dvoma takýmito skupinkami a spolu vytvorili 23 člennú skupinu (teraz už pozostávajúcu prevažne z Afričanov).

Na začiatku sme opäť zasadli do lavíc a sústredili sa na históriu misií, študovali sme životy jednotlivých misionárov a podobne. Neskôr sa k štúdiu pridala aj praktická služba. Ja som učil afričanov, ktorí skončili strednú školu a chceli sa zlepšiť vo svojej angličtine. Najviac ma však bavila práca v záhrade.

Z tvojho rozprávania na hodine náboženstva pre martinských gymnazistov som mala dojem, že práve v týchto piatich mesiacoch „manuálnej práce v službe blížnym“ si sa našiel najviac. Je to trochu neobvyklé, veď, povedzme si pravdu, dnešným mladým sa veľmi nechce ísť na pole a obrábať pôdu…

 Na Slovensku, keď som chodil do spoločenstva, vždy som vnímal potrebu väčšej praktickej služby.  Musíme si uvedomiť, že bez praktickej služby sme mŕtvi. Viera bez skutkov je mŕtva.

Ako prakticky vyzerá prepojenie práce na poli s hlásaním evanjelia?

Mám rád prírodu a najmä rád pozorujem, ako tam fungujú Božie zákony. Napríklad také Podobenstvo o rozsievačovi. V Zambii mi stačil len na porovnanie jeden pohľad ako sa darí kukurici v záhone, ktorý bol predtým vypletý a ktorý nie. Uvedomovať si Božie princípy v tom, čo robíme – a uvedomovať si vlastnú závislosť na Bohu, aj keď to v dnešnom svete už len ťažko pripúšťame. V tom vidím prepojenie práce na poli s hlásaním evanjelia.

PB-00

 Na hodine v triede Evanjelického gymnázia v Martine zaznel zaujímavý obraz: „FCE neprinesú človeku rybu, ale naučia človeka ako si tu rybu chytiť.“ V čom sa Ty dnes vidíš najlepším „rybárom“? Ktorá oblasť Ti v službe Bohu a blížnym ide najlepšie?

Chcem načerpať to poznanie, ktoré mi chce dať Boh v daný deň a túžim byť verný vo svojom dni.

Za rozhovor ďakuje Hedviga Tkáčová
Fotografie z misie: http://www.fce.org.za/

Prečítajte si aj prvú časť rozhovoru s Petrom Bognárom o jeho misii
a o tom, aká je Afrika jeho očami.

468 ad

No Comments

Trackbacks/Pingbacks

  1. „Byť verný vo svojom dni“ (časť 1/2) - Centrum kresťanského vzdelávania - […] si aj pokračovanie rozhovoru s Petrom Bognárom o jeho misii a o tom, aká je Afrika jeho […]