Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom

Žiaci Evanjelickej spojenej školy v Martine sa už po piaty raz zapojili do projektu s názvom „Nenápadní hrdinovia“. Reagovali tak na výzvu Ústavu pamäti národa, občianskeho združenia Nenápadní hrdinovia a Konfederácie politických väzňov Slovenska, nájsť ľudí, ktorí v čase komunistického režimu „šli proti prúdu a zaplatili za to vysokú daň.“ Vďaka projektu sa tak podarilo odkryť životné osudy už vyše sto Nenápadných hrdinov!

Projekt „Nenápadní hrdinovia“ a s ním súvisiaca slávnostná študentská konferencia „Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom“ prebehla na Slovenku už po šiesty raz. Naši žiaci participujú na projekte o jeden rok kratšie. Každý rok však zaznamenávajú krásne a hodnotné úspechy. Ani tohtoročné úsilie žiakov Evanjelickej spojenej školy v Martine (ďalej ESŠ) zmapovať ďalšieho nenápadného hrdinu neostalo nepovšimnuté. S prácou o Jánovi Alexandrovi Sitárovi úspešne obhájili svoj projekt a na slávnostnej konferencii 6. ročníka projektu Nenápadní hrdinovia vyhrali prvé miesto.

Štúdium života a diela nenápadných hrdinov

Do projektu sa ESŠ v Martine zapojila, aby podporila úsilie sprostredkovať žiakom stretnutie s tými, ktorí na vlastnej koži okúsili hrôzu komunistickej totality. V prvom roku účinkovania v projekte získal martinský tím žiakov druhé miesto s prácou o prvom generálnom biskupovi ECAV Pavlovi Uhroskaiovi. Minulý rok postúpili medzi desať najlepších tímov na Slovensku s prácou o žilinskom evanjelickom a.v. biskupovi Fedorovi Ruppeldtovi. Po ňom nasledovalo spracovanie životného príbehu prvej evanjelickej a.v. farárky Darinky Bancíkovej. Minuloročným nenápadným hrdinom bol partizánsky veliteľ Viliam Žingor. Prácou o ňom získali žiaci vzácne strieborné miesto.

Tieto úspechy by však neboli možné bez stálej podpory dvoch ľudí – spracovanie životných príbehov našich nenápadných hrdinov a takmer rok trvajúca príprava študentov prebieha pod vedením martinského rodáka, bibliografa Miloša Kovačku a p. učiteľa Dušana Haška. Vďaka nim a vlastnej usilovnej práci objavili študenti ďalšieho človeka, ktorý, slovami Františka Neupauera, autora a gestora projektu, „svojim postojom a hodnotami pomohol k prinavráteniu slobody v našej krajine.“

Nenápadný hrdina Ján Alexander Sitár

Tohtoročný nenápadný hrdina Ján Alexander Sitár sa narodil v Priekope pri Martine 9. apríla 1924. Po maturitnej skúške na martinskom gymnáziu (1944) sa rozhodol pre štúdium Evanjelickej teológie. Povstanie však jeho úmysel navždy zmenilo… Tohtoročný nenápadný hrdina, bol zapojený do ilegálneho protifašistického odboja v Turci. Za tajnú prípravu a neskoršiu organizáciu povstania bol po vojne odsúdený za velezradu. Na samotke vo väznici v Komárne prežil jeden rok svojho života. Nasledoval súdny proces, ktorého trest bol neľútostný – 16 rokov nútených prác v uránových baniach v Jáchymove.

Po prepustení z väzenia pracoval ako robotník na železnici vo Vrútkach. Neskôr sa ujal ako vývojový konštruktér a od roku 1970 pracovník strojárenského a obchodného podniku v Martine. Nebol v politickej strane, hovoril štyrmi jazykmi a pôsobil ako prekladateľ odbornej literatúry. Sitár žil aj po týchto ťažkých životných skúsenostiach čestným, plným a tvorivým životom. Aj preto bol neskôr vyznamenaný Česko-slovenským vojnovým krížom. Zomrel 27. mája 2006 vo veku 83 rokov.

Sila solidarity

Mottom posledného ročníka projektu Nenápadní hrdinovia bola „Sila solidarity“. Študenti ESŠ sa počas štúdia životného príbehu Jána A. Sitára na tento pojem opýtali jeho dcéry. Pani Barbara Sitárová v rozhovore spomína na okamihy zo života otca, „v ktorých prejavil solidaritu“ a na okamihy, „kedy bola solidarita prejavená jemu“ takto: „Povedala by som, že po väzení a vojne už na solidaritu nebol priestor, pretože solidarita je spolupatričnosť, súvzťažnosť a skupinu ľudí, ktorí si toto navzájom prejavujú. A to sa nedalo práve preto, že sme žili v komunizme, kde každý každému klamal a veriť sa nedalo nikomu. Tam bola solidarita, ktorú môj otec chcel prejavovať, ilegálna”.

„Slovo solidarita bolo zneužité režimom. Solidarita sa objavovala na veľkých plagátoch a veľkohubí komunisti toto slovo vyslovovali na svojich obludných stretnutiach, takže môj otec nechcel mať s tým slovom nič spoločné. Slovo solidarita stratilo svoj zmysel. Môj otec zažil solidaritu v pravom slova zmysle vo väzení, hoci väznice, do ktorých zatvárali politických väzňov boli najhoršie. V Jáchymove boli uväznení tí najhorší a najväčší kriminálnici spolu s politickými väzňami, akým bol môj otec. Bolo zaujímavé aká bola medzi nimi solidarita. Silnejší väzni pomáhali tým, ktorí to potrebovali. Skrývali im jedlo, brali za nich šichtu, ktorá bola fyzicky náročná, veď dobývať urán v bani pod zemou, ktorá je navyše rádioaktívna, je proste peklo… Môj otec napríklad učil ostatných vo väznici jazyky. Jedného človeka napríklad rok vôbec nevidel, pretože nemal ako – dorozumievali sa iba cez stenu a učili sa navzájom cudzie jazyky. Môj otec ho učil nemčinu a ten človek jeho zase ruštinu. Vzájomne sa takto držali nad vodou…“

Odkazy pre nás…

Nenápadných hrdinov z čias komunistickej totality, ktorí nám svojimi postojmi prinavrátili slobodu, dnes objavujú mladí ľudia na celom Slovensku. Aj tu možno vidieť veľký prínos štúdia nenápadných hrdinov – okrem historického kontextu, ktorý žiaci študujú pri spoznávaní života a diela vybraného slovenského hrdinu alebo hrdinky, sa žiaci zároveň osobne obohacujú aj o uvedomenie si obdobia pred rokom 1989. Okrem každoročnej úspešnej reprezentácie evanjelickej školy sa tak môžeme tešiť i z toho, že životné príbehy hodnotných osobností neostávajú nepovšimnuté, ale sú, práve naopak, zdrojom osobného povzbudenia vo viere. Spracovanie a štúdium života piatich vyššie spomínaných evanjelikov je v dnešnej dobe taktiež hodnotným svedectvom ´živých z ducha´ – tých ľudí, pre ktorých bol život Kristus a zomrieť zisk (Fil 1, 21).

Iniciátor projektu bibliograf Miloš Kovačka vyjadril potešenie z toho, že sa mladí súťažiaci usilujú „pochopiť hlavnú os slovenských dejín ako cestu za slobodou, dôstojnosťou a pravdou života: ako vieru, lásku a nádej, ktorú nivočili časy nenávisti, svetovládneho egoizmu a vojnovej smrti: nebo sa vyľudňovalo a zaľudňovalo sa peklo. Niečo z toho vidieť aj okolo nás. A tak, milí mladí: zaľudňujte nebo a vyľudňujte peklo.“ Aj hlboko veriaci hrdina Ján A. Sitár nás dnes pomyselne odkazuje k životu vo viere, ktorý budeme žiť čo najlepšie. Vidiac jeho osobný príklad, nás následne i dcéra Barbara Sitárová povzbudzuje k poctivému životu – „žite poctivo a s témami, ktoré majú obsah. Môj otec nemal rád vyprázdnené slová. Tie by ste od neho určite nepočuli. Takže na nič sa nehrajte a žite to, čo je naozajstné…“.

Hedwiga Tkáčová <><

• Viac informácií o projekte je možné nájsť na webstránke www.november89.eu.
• Nenápadní hrdinovia, o.z. predstavuje a zachytáva príbehy nenápadných hrdinov v Múzeu zločinov a obetí komunizmu, viac na www.muzeumkomunizmu.sk.
• Viac o víťazstve našich žiakov a ich víťazná práca