Učíme sa nebyť slepými…

Študentka Evanjelického gymnázia uvažuje o pomoci v rozvojových krajinách

Za desať rokov štúdia na Evanjelickej spojenej škole som mala možnosť stretnúť sa s množstvom inšpiratívnych ľudí, mnohí z nich boli dobrovoľníci či účastníci rôznych rozvojových projektov. Tento rok sa mi naskytla príležitosť zapojiť sa do projektu „EUSTORY“, ktorý sa zameriava práve na rozvojovú činnosť Slovenska.

Téma, ktorú som si vybrala mala názov „Život rodiny, ktorá vycestovala do zahraničia v rámci rozvojovej činnosti Slovenska“. Vycestovať do zahraničia s celou rodinou a venovať sa rozvojovej činnosti je náročné, ale začať budovať rodinu v krajine tretieho sveta je náročnejšie. Vo svojej práci som vyrozprávala príbeh Márie a Lukáša Holešovcov.

Mária je lekárka, ktorá sa v šiestom ročníku rozhodla vycestovať do zahraničia, konkrétne do Tanzánie. Stala sa tak pracovníčkou pre Univerzitu sv. Alžbety v Bratislave a odišla do mestečka Shelui. Lukáš, s ktorým v tom čase bola vo vzťahu len pár mesiacov, zostal na Slovensku.

Pre Máriu pobyt v Tanzánii nebol ľahký, nič nebolo tak ako predpokladala a viackrát mala pocit, že by bolo lepšie keby sa zbalila a vrátila domov, ale neurobila to. Preto sa Lukáš rozhodol odletieť za ňou, zbaliť jej kufre a na Slovensko sa vrátiť aj s ňou. Nečakal však, že z dvojtýždňovej dovolenky sa stane deväť mesiacov a z neho bude dobrovoľník. S jeho pomocou sa im podarilo otvoriť plne funkčnú ambulanciu a neskôr začali budovať kliniku.

Ich príbeh ma uchvátil. Žili spolu v Tanzánii a tam sa aj zasnúbili, napriek tomu, že sa dostali do situácii kedy to medzi nimi neklapalo. Po svadbe, ktorá prebehla na Slovensku, sa doma veľmi nezabývali a spoločne odleteli do Kambodže. Tento projekt sa líšil od toho v Tanzánii v mnohom. Zatiaľ čo v Afrike museli najprv vybudovať ambulanciu a až potom prijímali každý deň iných pacientov, v Kambodži pracovali v detskom domove, kde sa starali o deti s HIV.

Ako sami povedali, práca v rozvojových krajinách ich napĺňa. V rodine majú obrovskú podporu, rovnako ako v ich priateľoch. V decembri 2014 sa vrátili na Slovensko, ale ponuky na ďalšie projekty a pomoc prichádzajú naďalej… Mária a Lukáš sa nateraz rozhodli, že si od rozvojovej činnosti dajú pauzu a zamerajú sa na ich rodinku. V budúcnosti by sa radi zapojili do ďalších projektov, na ktorých by už boli účastné aj ich deti.

Som veľmi rada, že na Slovensku sa organizuje čoraz viac súťaží a projektov, vďaka ktorým majú študenti možnosť spoznať ľudí so zaujímavými zážitkami. Rozhovor s Máriou a Lukášom ma utvrdil v tom, že raz by som aj ja chcela vycestovať do zahraničia a podieľať sa na rozvojovej činnosti. Dnešná spoločnosť je často označovaná za sebeckú; tento prívlastok je pripisovaný najmä nám mladým. Vidím v tom kúsok pravdy, ale som si istá, že sa to mení k lepšiemu, pretože čoraz viac tínedžerov zameriava svoju pozornosť na ľudí a udalosti okolo seba.

Sabina Šimová
študentka druhého ročníka na Evanjelickom bilingválnom gymnáziu v Martine