„Chceme pokračovať v pomoci“

hovoria štvrtáci na ESŠ v Martine

Pomoci týraným matkám s deťmi sme sa minulý rok venovali všetci žiaci Evanjelickej spojenej školy v Martine v rámci veľkonočného sociálneho projektu školy. Po roku prichádzajú žiaci s podobnou iniciatívou opäť, hovoriac: „Nechceme, aby naša pomoc skončila…!“ 

Zariadenie s názvom Brieždenie z Kláštora pod Znievom vzniklo s cieľom pomôcť týraným matkám a deťom na Slovensku. V minulom školskom roku sa Evanjelická spojená škola (ESŠ) rozhodla pomôcť tomuto zariadeniu prostredníctvom sociálneho projektu, do ktorého boli zapojené všetci žiaci základnej školy aj študenti bilingválneho gymnázia. Cieľ projektu bol jasný – vysvetliť žiakom, rodičom, ale aj širšej verejnosti pojem “domáce násilie” a prakticky pomôcť zariadeniu Brieždenie v Kláštore pod Znievom. „Aj preto sme prostredníctvom rôznych aktivít pomohli žiakom porozumieť tomu, čo je a čo už nie je domáce násilie, ako môžu pomôcť a čo môžu urobiť, ak sú obeťami či svedkami domáceho násilia“, objasnila spirituálka na ESŠ Janka Bosáková.

S OZ Brieždenie sa škola rozhodla spolupracovať aj tento rok. V rámci rozvoja životných zručností organizovanie a spolupráca pripravili žiaci štvrtého ročníka na hodinách náboženstva jednoduchý program, ktorý následne predviedli aj deťom a mamičkám v centre Brieždenie. „V úvode programu sme deti naučili pieseň Moje malé svetielko. Veľmi milé bolo i to, že sa k nám pridali aj dospeláci“, popisuje svoje dojmy štvrtáčka Ester Šalátová.

Žiaci a deti z centra spoločne vyrábali svetielka – prenosné lampášiky zo zaváraninových fliaš. „Deťom sa aktivitka veľmi páčila, a tak si vyrobili dokonca viac lampášov. Tie čo sme vyrobili my žiaci sme darovali pani kuchárke, ktorá nám pripravila fantastickú jablkovú štrúdľu“, dodáva Ester. „Program bol tematicky zameraný na „Svetlo“. Išli sme, dotknutí Božím slovom milovať smutných, zranených; išli sme, aby sme boli svetlom o Ježišovi“, popisuje zámer štvrtákov žiačka Julka Dírerová.

Boh žiakom aj obyvateľom centra pripravil niekoľko milých prekvapení. Štvrtáčka Julka hovorí: „Táto naša akcia bola skromná v počte účastníkov i v programe, ale jej význam sa naplnil. Prihlásilo sa akurát toľko žiakov, koľko sa mohlo zmestiť do školského mikrobusu. A navyše, spolu nás bolo toľko, aby sme sa s obyvateľmi centra Brieždenie zmestili do ich spoločenskej miestnosti.“

Žiakov aj obyvateľov centra zaskočila vzájomná túžba byť spolu VIAC. „Vďaka milým ľuďom v zariadení Brieždenie a vzájomnej bezprostrednosti (na nejaké hanbenie či okúňanie sa nebol čas) a verím, že aj vďaka modlitbám sme sa stali „akosi ich a oni naši“. Bol čas odísť, a predsa sme nemohli!“, popisuje štvrtáčka Julka.

Všetkým zúčastneným bolo ľúto, že to tak rýchlo ubehlo. Návšteva však v žiakoch našej školy zanechala niekoľko hlbokých dojmov. „Po návšteve centra som si uvedomila, že to čo mám ja, nemajú iní“, vysvetlila Ester. „V ten štvrtkový večer som cítila obrovskú vďaku za domov, za našu rodinu… a zároveň som v modlitbách prosila za našich nových priateľov“, dodala štvrtáčka Julka.

Chcela by som sa poďakovať Ester Šalátovej, Julke Dírerovej, Ninke Novotnej, Saške Malej, Nelke Majerovej, Adi Filusovej, Maťovi Klušákovi a p.uč. Froľovi za ich pomoc a ochotu stráviť svoj voľný čas týmto spôsobom a ostatným štvrtákom za ich návrhy, nápady a predovšetkým modlitby.

Katarína Froľová,
p. učiteľka náboženstva v 4.A triede