Dvojičky Matej a Mirko víťazia v džiu-džicu

Matej a Mirko Mlynčekovci oslávia začiatkom októbra svoje 8 narodeniny. Bývajú v rodinnom dome v Sučanoch a obaja sa zhodujú na tom, že je výborné raz-dva vyjsť hneď von a hrať sa. „Od malička milujeme pohyb – zdedili sme ho po tatinovi, lebo on tiež celý život športuje a vedie nás aj k športu. Mamina sa zase o nás pekne stará, aby sme mali čo papať, keď prídeme vyhladovaní z tréningu“, hovoria s úsmevom bratia Mlynčekovci.

Obaja sa venujete brazílskemu džiu-džicu? Aký musí byť človek veľký, aby mohol začať sa týmto bojovým umením?

My trénujeme už od 4 rokov. Začínali sme s gymnastikou a o rok neskôr nás rodičia prihlásili do Sai clubu, kde sme začali s pohybovou prípravou. Keďže sme mali skúsenosti z gymnastiky, čo sa týkalo ohybnosti, kotrmelcov a celkového pohybu, tréner Mirko Ševčík nás pomaly zaúčal aj do základov brazílskeho džiu-džicu. To sa nám veľmi zapáčilo!

Takže rodičia boli tými, ktorí stáli za nápadom dať sa na džiu-džicu? Prečo práve tento šport?

Tento šport si vybral nás nie my jeho. Ako sme už písali mali sme dobré pohybové základy a asi aj šťastie, že v klube, v ktorom trénujeme, sa venujú aj tomuto druhu športu. Džiu-džicu sa nám zapáčil a ostali sme pri ňom.

Mnohí z nás nikdy neskúsili žiadny z bojových športov. Čo vás na ňom najviac baví? A naopak, čo vám najviac pomáha, keď už nevládzete a máte chuť s tým skončiť?

Najviac nás baví zápasenie. Tešíme sa, že môžeme často trénovať a navštevovať iné mestá či vyhrávať poháre a medaily. Keď sme unavení, dáme si oddych, ale ten popravde dlho nevydrží, pretože chceme ísť na tréning za kamarátmi. Veľmi nám pomáha, že v klube sme veľmi dobrá partia.

Stalo sa, že ste už chceli prestať? Ak áno, prečo?

Áno stalo, ale iba raz. Išli sme vtedy na náš prvý turnaj do Čiech, kde sme hneď v prvom kole vypadli. Vtedy nás ale tatino aj s pánom trénerom presvedčili, nech to nevzdávame a ešte potrénujeme. Rok na to sme už ten turnaj vyhrali (Maťko bol prvý a Mirko druhý).

Výborne, je určite dôležité nevzdať sa! Aké ďalšie vlastnosti by podľa vás mal mať každý úspešný športovec?

Hlavne by mal byť trpezlivý, dôsledný a vytrvalý. Trpezlivý preto, lebo všetko začína od začiatku a kým sa dosiahnu  prvé výsledky môže to trvať dlhšie. Po prvých neúspechoch sa preto netreba vzdávať, ale o to viac sa snažiť. Dôsledný preto lebo treba chodiť pravidelne na tréningy, nevyhovárať sa, že sa mi nechce, alebo chcem vtedy robiť niečo iné. Úspešný športovec musí byť aj vytrvalý, pretože keď sa pre nejaký šport rozhodneš, treba pri tom ostať a nie robiť viacero iných vecí alebo športov naraz a nič poriadne.

Čo je pre vás motiváciou k dosahovaniu čo najlepších výsledkov?

V našom športe sa dostávajú za výkony opasky, a tak sa snažíme aby sme si vybojovali ten najvyšší. Začína sa od bielych opaskov až po čierny. Tak trochu sa snažíme získať aj viacej pohárov ako má náš tatino (smiech).

Ako vás vníma vaše okolie? Ako vás podporujú? Myslíte si, že by ste to zvládli tak dobre aj bez nich?

Všetci v našej rodine nás povzbudzujú a tešia sa z našich výsledkov. Rovnako je to aj s kamarátmi, keď získame na nejakom turnaji poháre alebo medaily, tak ich donesieme do školy pochváliť sa a všetci kamaráti nás pochvália a pogratulujú nám. Bez podpory by to bolo určite ťažšie.

Vplýva šport na vaše výsledky v škole? Vychádza vám škola a učitelia v ústrety pri rozvoji vášho talentu?

Šport vplýva tak, že sa musíme dobre učiť, aby sme mohli chodiť na tréningy a turnaje. Určite nám aj pomáha na hodinách telesnej výchovy. Škola nám vychádza v ústrety. Pani učiteľka nám dala voľno pred jedným turnajom v Prahe, keď sme už museli cestovať v piatok, lebo turnaj začínal v sobotu ráno. Učivo sa však vždy snažíme dobehnúť.

Ktorý zo športovcov je vaším vzorom a prečo?

V brazílskom džiu-džicu je pre nás vzorom náš tréner Mirko Ševčík a tréner Andre Monteiro, ktorý chodí za nami raz ročne z Ameriky a učí nás. On už má čierny opasok, čo by sme aj my raz chceli dosiahnuť.

***

Za úspešnými mladými športovcami stoja trpezliví a láskaví rodičia. Čo na výborné športové výsledky svojich synov hovoria oni?

Prezraďte, aké to je mať doma aktívneho športovca? Čo máte na tejto skutočnosti najradšej?

Mať doma športovca je hlavne o zodpovednosti a veľkom úsilí organizovať čas. Veľkým benefitom je určite aj to, že deti nemajú čas sa nudiť, učí ich to pravidelnosti a zodpovednosti. Je to napokon samozrejme aj o hrdosti na deti.

Mnohé deti dnes uprednostňujú pred športom pasívne vysedávanie pri počítačoch, tabletoch, TV. Ako môžu podľa vás rodičia priviesť dieťa k záujmu o športovú činnosť? Ako možno motivovať deti ku športu?

V každom prípade treba ísť deťom príkladom, keď dieťa vidí, že rodičia nič nerobia, je preň tiež jednoduchšie nerobiť nič. V tomto platí to, čo sa hovorí – dieťa je obrazom svojho rodiča.

Je pre vás šport vašich detí obohatením alebo skôr príťažou? V čom konkrétne vás ako rodinu športové nadšenie vašich detí obohacuje resp. obmedzuje?

Výhody v každom prípade prevyšujú občasné úskalia. Obohacujú nás určite v tom, že nás život je pestrý, trávime spolu veľa času a prospieva to nášmu zdraviu. Nevýhodou v určitom zmysle je, že máme veľmi nabitý program a na iné aktivity moc času nemáme.

Vnímate, že Evanjelická spojená škola podporuje aj rozvoj športových talentov žiakov?

Určite vnímame, že škola je na úspechy svojich žiakov hrdá a rada sa s nimi prezentuje, čo je aj pre ostatné deti povzbudením a motiváciou.

Cítite podporu školy /učiteľov v rozvoji športového talentu vašich detí? Čo by ste privítali, aby škola poskytovala práve v športovej oblasti?

Áno cítime podporu školy, pani učiteľka Palková nám vychádza v ústrety, za čo sme je vďační. Možno by mohla škola v súčinnosti s martinskými športovými klubmi organizovať prezentácie klubov. Kluby by mali možnosť prísť a ukázať deťom ako a čo trénujú a skúsiť ich prilákať k športu, ktorý ponúkajú. Myslíme si, že veľa detí a rodičov ani nevie, aké veľké množstvo možností na športovanie v Martine vlastne máme.

 

Sme radi, že naši žiaci pristupujú k svojim želaniam zodpovedne a že sa nevzdávajú svojich snov! Evanjelická spojená škola v Martine ich v ich rozhodnutí vždy rada podporí. Veď aj športové víťazstvo chutí o to lepšie, o čo viac úsilia nás to stojí a čo viac ľudí sa z neho teší SPOLU S NAMI.

Hedwiga Tkáčová, Dušan Haško