Ako čeliť prejavom rasizmu a extrémizmu?

V posledných dňoch sa čoraz viac diskutuje o náraste extrémistických skupín a o úlohe a zodpovednosti škôl pre daný problém. Témy ako Druhá svetová vojna, holokaust, vznik Slovenského štátu a SNP sa preberajú v deviatom ročníku základných škôl. Štátny vzdelávací program (ISCED II) pre vyučovanie Dejepisu stanovuje ciele predmetu, predmetové kompetencie, témy, obsahový a výkonový štandard, na základe ktorého si každý učiteľ vypracuje vlastný plán vyučovania. Koľko hodín sa tomuto učivu venuje závisí od učiteľa, ako si to rozvrhne v svojich tematických plánoch a od počtu hodín daného predmetu (Dejepisu) v týždni. Nemôžem hovoriť za iné školy a kolegov, ale môžem priblížiť ako sa daným témam venujeme na našej škole (ESŠ Martin).

Deviataci majú spolu 66 vyučovacích hodín Dejepisu za školský rok. Z toho 28 hodín venujeme témam ako sú Druhá svetová vojna, holokaust, Slovenský štát a SNP. Aby sa žiaci vedeli zorientovať v danej situácii musia poznať základné fakty ako: príčiny vzniku, priebeh, skončenie a dôsledky daného konfliktu. Hodiny nie sú zamerané len na samotný výklad učiteľa, ktorý by mal byť objektívny tzn. učiteľ by nemal podávať svoj názor žiakom, ale nechať ich, nech si svoj názor utvoria sami. Potom môže nasledovať diskusia. Pre mňa ako učiteľku dejepisu nie je dôležité, či danú tému preberiem tak, ako je v učebnici (mimochodom nie sú veľmi dobré) ale to, či dokážem žiakov zmotivovať  k rozhovorom o tom čo ich na danej téme najviac zaujalo alebo čomu nerozumejú a spoločne hľadáme odpovede. Niekedy hodina pozostáva vyslovene len z otázok a odpovedí. Na hodinách pracujeme nielen s učebnicami, ale aj s rôznymi didaktickými textami. Dôležité sú aj dobové dokumentárne filmy, pomocou ktorých žiaci  môžu lepšie pochopiť danú dobu a ľudí, ktorí v nej žili. Ale danú tému (najmä tému holokaustu) nestačí preberať na hodinách Dejepisu. Veľmi dôležité sú medzipredmetové vzťahy a to najmä hodiny náboženstva a triednické hodiny, kde sa tiež otvára priestor na diskusiu o xenofóbii a rasizme na Slovensku a v Európe.

Okrem toho už 4 roky (od začiatku pôsobenia na tejto škole) organizujem každý rok exkurziu do koncentračného tábora Osvienčim a Brezinka pre vybraných žiakov zo 7., 8., a 9. ročníka. Tejto exkurzii predchádza rozhovor so žiakmi o tom, čo vlastne boli koncentračné tábory a prečo je dôležité poznať aj túto súčasť ľudskej histórie. Po návrate nasleduje opätovne diskusia o tom, čo žiaci videli, ako to na nich pôsobilo a vtedy si mnoho detí uvedomí, ako sa majú dobre a vlastne im skoro nič nechýba. No čo je najdôležitejšie, pochopia, že to čo sa dialo bolo obludné, nehumánne a nikdy by sa to nemalo opakovať.

Je dôležité, aby aj múzeá na Slovensku, zaoberajúce sa  témou holokaustu a najmä obdobím SNP, oslovovali školy a ponúkali im svoje expozície za rozumných podmienok. Pretože mnoho mladých a nastupujúcich učiteľov ani nevie, aké múzea s touto tematikou sa na Slovensku nachádzajú. Táto téma bola v posledných rokoch zanedbávaná, a keďže mnoho z pamätníkov týchto čias už nie je medzi nami, ostáva už len na múzeách a na nás učiteľoch, aby sme informovali o tejto dobe so všetkým, čo priniesla. Na škole nás učili, že história sa neustále opakuje s menšími obmenami, len my ľudia sme stále nepoučiteľní….

Mgr. Alena Sivoňová
učiteľka dejepisu na Evanjelickej spojenej škole