Pages Navigation Menu

Vianočná akadémia

Vianočná akadémia
„Ale anjel im povedal: Nebojte sa! Zvestujem Vám veľkú radosť,
ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí – lebo v Dávidovom meste
sa Vám dnes narodil Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.“

 

Milí rodičia, starí rodičia, milý pán riaditeľ, milí učitelia, milí študenti, milé deti, milí prítomní,

Tešíme sa na Vianoce, však? Myslím si, že Vianoce máme radi a tešíme sa – že sú opäť tu. Opäť a znovu – každý rok – a keby sa to náhodou niekedy malo zmeniť – neviem, čo by sme robili – keby tak jeden rok Vianoce neprišli… a namiesto nich by sme iba chodili – sem a tam – do školy – do práce – a zase do školy… asi by nám tie Vianoce aj tak trochu chýbali…

akademia-45

Pre mňa to budú v tomto roku už 40-te Vianoce 🙂 Na prvé si nepamätám, mala som vtedy iba dva mesiace… Ale aj keď si nespomínam na niektoré z mojich Vianoc v minulosti – teším sa na všetky tie Vianoce, ktoré ešte neboli – možno aj preto, že verím, že prídu – že nastanú – že sa budú opakovať a každý rok budem spievať tie isté vianočné koledy, pozerať tie isté vianočné rozprávky a počúvať ten istý anjelský hlas, ktorý mi hovorí: Neboj sa, pretože zvestujem ti veľkú radosť – lebo v Dávidovom meste sa aj pre teba narodil Spasiteľ – Kristus Pán.

V USA už niekoľko rokov poznám jednu vzácnu rodinu – sú to manželia a volajú sa Molzenovci. Vychovali dve vlastné a 4 adoptované deti. Ich vlastné deti sú biele, adoptované čierne a červené – teda – z adoptovaných detí vychovali tri černošské deti a jednu americkú indiánku. Keď sa im deti začali ženiť a vydávať – do ich rodiny pribudli partneri z Ázie či Európy a pribudlo aj niekoľko vlastných a nevlastných vnúčat. Každým rokom – keď mi od nich príde vianočná pohľadnica – sledujem tú masu rôznych ľudí a pripadá mi to – akoby sa v jednej rodine stretol celý svet. A všetci sú spolu – až na jedného. Luke – ich adoptovaný černošský chlapec – je už niekoľko rokov mŕtvy, ako 17 ročný zomrel na zlyhanie srdca. Stalo sa to už dávnejšie – ale v ten rok – keď nám prišla vianočná pohľadnica – bol na nej aj on – a je na nej každý rok, až doteraz – vždy s rovnakým, krátkym komentárom: – náš syn Luke – tak ako si ho pamätáme – aby ste ani vy nezabudli.

Narodil sa nám v meste Dávidovom Spasiteľ – to je tá krátka správa, ktorú počúvame každé Vianoce. Možno aj preto, aby sme uprostred tej rôznorodej vianočnej radosti – práve na ňu nezabudli. Pretože sa nám to môže ľahko stať – že zabudneme – O KOM to celé je. Alebo už bude príliš neskoro, aby sme si spomenuli – napr. tu už nemusíme byť. Ale Boh je vytrvalý – a Vianoce k nám zatiaľ každý rok prichádzajú.

A prichádzajú pre každého.

akademia-6

akademia-36

akademia-21

akademia-27

„Nebojte sa, lebo zvestujem Vám veľkú radosť
– ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí…“

Tak teda, s Božou pomocou – nelipnime na tom – čo raz aj tak pominie – ale radujme sa a oslavujme Boha – že Vianoce sú tu – opäť a znova – aby sme nezabudli – že sa nám v meste Dávidovom narodil Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. Prajem Vám – v mene svojom aj všetkých mojich kolegov (z ESŠ, BŠ a CKV) požehnané a radostné Vianoce. 🙂

natalka kacianova

Natália Kacianová
evanjelická farárka

468 ad

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *