Nechať Luthera v 16. storočí?

(rozhovor s prof. Paulom R. Hinlickým)

Kniha s názvom LUTHER A MILOVANÁ KOMUNITA nepredstavuje Lutherove stredoveké myslenie ako možnosť pre dnešnú dobu, ale sprístupňuje ho pre budúcnosť – ako učiteľa viery a pomoc v zodpovedaní novodobých otázok kresťanskej viery. Paul Hinlicky s pomocou múdrosti Martina Luthera skúma klasické kresťanské učenie o Kristovej osobe a diele, o ľudskej prirodzenosti a osude.

Hinlicky tvrdí, že Luther je zneužitý a nepochopený vyznávačmi jeho vlastnej tradície a je treba, aby ho ľudia pochopili nielen ako „hrdinu viery“, ale skôr ako stúpenca milovanej komunity – cirkvi. V predstavovaní tohto zmeneného pohľadu odhaľuje Hinlicky úplne nové pochopenie ukryté v Lutherovej rétorike.

Už od najranejšieho skúmania Lutherovho života v ňom mnohí našli niečo, čo sa podstatne líšilo od tradičného hrdinu protestantskej legendy, iní zase nachádzali v Lutherovi autora pochybnej teórie o dvoch kráľovstvách (ríšach) alebo opovrhnutia hodného blázna, zatiaľ čo ďalší v ňom videli novátora, osobnosť či naivného biblistu, ktorý nepochopil úlohu tradície pri interpretácii písma. Prezraďte, ako vidíte a vnímate Martina Luthera Vy, pán docent?

Luthera vnímam nasledovne: Bol a v dôležitých ohľadoch ostal augustínskym mníchom. To znamená, že bol niekým, kto prisahal, že aj navzdory skúškam a prekážkam bude nasledovať Krista, a že do neba vojde s istotou a nie cez falošné ubezpečenie, ktoré môže dať náboženské obchodovanie (ako v prípade obchodovania s odpustkami). Týmito slovami zakončil Luther svojich 95 téz. Nemyslím si, že Luther v tomto niekedy zmenil svoju základnú orientáciu/názor. Martin Luther bol prorockým kritikom niečoho, čo ja nazývam „náboženský biznis“ (Mk 11,17). Napadol duchovnú samoľúbosť a ľudské seba-uspokojenie, hlavne keď takýto ľudia používali Boha na svoje vlastné chamtivé ciele. Namiesto toho chcel, aby sme pretrpeli Božiu kritiku cez kázanie zákona a prorokov a aby sme následne boli potešení a posilnení Božím milostivým konaním v Ježišovi Kristovi. Nikdy preto nezabúda a nevynecháva zákon, prorokov, alebo zážitok Izraela v Starej zmluve; Izrael je pre Luthera cirkvou pred príchodom Krista v tele a zostáva dôležitý aj pre nás, kresťanov, ktorí tiež žijú medzi zasľúbením a naplnením cez pokánie a vieru. Luther verí, že pravdivé kresťanstvo je v odozve na mocné volanie Ježiša k učeníctvu. Mocné preto, lebo je zmocnené Duchom Svätým, ktorý dáva dar pokánia a viery, aby sme mohli prijať dar, ktorým je sám Ježiš Kristus. Luther zanechal mníšsky habit (ale nie skôr ako v roku 1523!), ale nezanechal za sebou mníšsky ideál učeníctva. Usmerňoval skôr učeníctvo do života súčasného sveta, kde blížni potrebovali lásku. Vo svojej knihe sa predovšetkým usilujem poukázať na dôsledky tejto orientácie na učeníctvo, na oblasť ľudskej sexuality, ktorá sa v dnešnej dobe stala tak kontroverznou.

Je tu taktiež temná stránka Martina Luthera, o ktorej píšem v mojej knihe. Židia (dnes), roľníci (pracujúci, marxisti) a rímsko-katolícki ultramontanisti poznajú túto temnú časť. Má to úzky súvis so stredovekou poverčivosťou, ktorú Luther neprekonal, ale skôr sa v nej vyžíval. Keď ho pápež neuznal (či skôr, keď neuznal jeho biblické učenie o ospravedlnení z viery), ale naopak ho odsúdil a exkomunikoval ako heretika, Luther si z toho vyvodil záver, že pápež musí byť tým dlho predpovedaným Antikristom, a že teda nastali posledné dni sveta. Krátko nato jeho bývalý študent, Thomas Müntzer, opustil jeho skupinu a osvojil si radikálny entuziazmus (t.j. nové zjavenie ducha, presahujúce Bibliu), a začal nabádať k násilnej revolúcii a svätej vojne (Müntzer tvrdil, že „bezbožníci nemajú právo existovať“ – všimnite si tú podobnosť s marxisticko-leninským fanatizmom, ktorý z toho neskôr vzišiel). Luther teda opäť prišiel k záveru: Je to práca diabla! Tú istú satanistickú konšpiráciu, inšpirovanú rabínskymi komentármi na Bibliu, videl Luther aj niekoľko rokov neskôr, keď biblický fundamentalizmus začal presadzovať uplatňovanie židovského zákona z knihy Levitikus. Tu niekde možno lokalizovať koreň oných hrozných pojednaní proti Židom na sklonku Lutherovho života. Vo všetkých týchto prípadoch prestal Luther dôvodiť rozumne a teologicky a namiesto toho sa uchýlil k násilnému démonizovaniu svojich nepriateľov. Z môjho pohľadu je to hriech a veľké zlyhanie. V histórii luteranizmu sme pričasto boli svedkami toho, ako evanjelici napodobňujú Lutherove tvrdohlavé, bombastické vyjadrenia namiesto toho, aby si osvojili jeho dôležité teologické posolstvá. Súčasní luteráni by mali poopraviť Luthera (on predsa nie je naším „pápežom“!) ekumenickým zmierením sa s rímskymi katolíkmi, zrieknutím sa kresťanského supercesionizmu [tvrdenie, podľa ktorého cirkev v Božom pláne spásy nahradila Izrael ako Boží ľud zmluvy, pozn.] vo vzťahu k judaizmu a verejným zasadzovaním sa za sociálnu spravodlivosť.

My, luteráni odmietame dôvodenie historikov, ktorí, odvolávajúc sa na tvrdenie nemeckého odborníka na dielo M. Luthera Bernarda Lohseho, tvrdia, že je potrebné Luthera nájsť v šestnástom storočí a potom ho tam aj nechať. Čo považujete za stále aktuálne posolstva Martina Luthera pre dnešnú dobu?

Je dôležité rozumieť tomu, že Luther je v pozitívnom aj negatívnom zmysle kultúrnou ikonou. To znamená, že v moderných kultúrnych konfliktoch, ktoré môžu mať veľmi málo spoločné s tým, za čo sa staval Luther, je jeho obraz niektorými považovaný za autoritu a inými, naopak, za zlosyna. Spomínaná odlišnosť moderných kultúrnych konfliktov môže byť doložená detailným historickým a teologickým výskumom. Napríklad v čase národného obrodenia začiatkom 19. storočia sa romantickí myslitelia v Nemecku (v roku 1817) stretli na hrade vo Wartburgu na tristé výročie reformácie, aby prehlásili Luthera za hrdinu nemeckého národného zjednotenia – to bol začiatok procesu, ktorý kulminoval v použití Luthera počas obdobia tretej ríše. Použijeme ďalší príklad: Luther bol v období osvietenstva vnímaný ako hrdina práv svedomia a slobody náboženstva. Luthera pre tieto dôvody obzvlášť obdivovali nemeckí židia v rámci ich vlastného procesu emancipácie v 19. storočí. V reakcii na takéto privlastňovanie si Luthera, sa kritickí bádatelia dejín usilovali „nájsť Luthera v 16. storočí a nechať ho tam“. Môžeme to hodnotiť ako dobrú snahu o korekciu, ale nechať Luthera v 16. storočí zároveň podkopáva základy toho, čo nás na Lutherovi zaujíma a motivuje nás k štúdiu jeho diel a osoby. Chceme vidieť ako nám Luther môže alebo nemôže pomôcť dnes. V mojej knihe sa snažím robiť oboje tým, že identifikujem svoje vlastné motívy a záujem o Luthera a explicitne sa hlásim k jeho učeniu, respektíve – a to sa líši od prípadu k prípadu – ho vedome odmietam. Od úplného počiatku som vravel, že to nie Luther, ale ja si upravujem Luthera na vlastný účel, a ja som zaň i zodpovedný. Ale samozrejme si myslím, že som zachytil historického Martina Luthera a že som z neho zobral to, čo je pre nás dnes užitočné a vynechal som to, čo nie je.

Prvé storočia kresťanstva sú charakteristické predovšetkým riešením sporných otázok v oblasti kristológie a trojičnej teológie. Avšak už v apoštolskej dobe nachádzame aj prvé svedectvá o poslaní Kristovej nevesty – Cirkvi. Jeden z výsledkov nesprávnej interpretácie Luthera a jeho myšlienok je podcenenie významu cirkvi na úkor vlastnej individuality na ceste spásy. Čo hovoríte a ako chápete Lutherov „individualizmus“ vo vzťahu k cirkvi?

Lutherov „individualizmus“ má viac spoločné s tým, ako si Luthera privlastnilo pietistické hnutie (a v 20. storočí potomkovia pietistov, čiže existencialisti), než s Lutherom samotným. Luther napísal vo Veľkom Katechizme, že cirkev je našou matkou, cez ktorú Duch plodí a nesie všetkých veriacich, a to slovom Božím. Milovaná Komunita je podľa Luthera cieľom Božieho stvorenia (Ef 1 a Formula svornosti XI) a cirkev je vyjadrením onej Milovanej Komunity pred jej konečným odhalením sa v eschatone. Tragédiou európskeho kresťanstva je v mojom pohľade strata (na oboch stranách, protestantskej aj katolíckej) hmatateľného zážitku tejto Milovanej Komunity v cirkvi. Myslím, že netreba, aby som komentoval zážitky dnešných, slovenských evanjelikov v rámci ich cirkvi.

A trochu ľahšia otázka na záver. Slovensko nie je pre vás cudzou krajinou. Pôsobili ste tu šesť rokov ako učiteľ dogmatiky a apologetiky na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Spoluprácu rozvíjate aj s Centrom kresťanského vzdelávania v Martine, kde sa spolupodieľate na viacerých publikáciách a organizovaní krátkodobých vzdelávacích kurzov pre amerických študentov. Povedzte nám o tom, prosím, viac.

To, čo niektorí z mojich bývalých študentov dosiahli v Martine za 15 rokov, odkedy som odišiel zo Slovenska, súvisí s tým, čo nazývam cirkev ako manifestácia Milovanej Komunity; je to preto pre mňa zdroj veľkej radosti a vďačnosti. Svojich bývalých študentov, ktorí dosiahli niečo pre Božie kráľovstvo, mám samozrejme po celom Slovensku – nebudem riskovať a skúšať ich menovať, zo strachu, aby som niekoho nezabudol. Keď som bol naposledy v Martine (máj 2014) so 16 študentmi z Roanoke College na cestovateľskom študijnom kurze (skúmali sme fašizmus, nacizmus a komunizmus ako „politické náboženstvá“), diskutovali sme o dvoch nových formách spolupráce. V Roanoke College máme program o službe mládeže a možno by sme mohli poslať našich študentov na Slovensko na jeden semester štúdia anglického jazyka do Martina, kde sú pod záštitou Žilinskej univerzity ponúkané akreditované kurzy. Po druhé, môj prekladateľ, Michal Valčo, prejavil záujem o moje nové dielo, systematickú teológiu nazvanú „Luther a milovaná komunita, kritická dogmatika v post-kresťanskom svete.“ Varoval som ho, že to bude veľmi rozsiahly projekt. Anglický text má 960 strán! Najprv ho to nechám prečítať a potom sa rozhodneme, či sa naozaj chce podujať na jeho preklad. David Jurech v Prahe, ktorý publikoval knihu Luther a milovaná komunita, taktiež vyjadril záujem o tento projekt. Tak, uvidíme!

Za rozhovor ďakuje Hedwiga Tkáčová <><

***

Profil: Paul R. Hinlicky

Paul R. Hinlicky je medzinárodne uznávaným evanjelickým teológom. Zaoberá sa predovšetkým teológiou Martina Luthera, luteránskou teológiou od reformácie po súčasnosť, ale aj otázkami reintegrácie reformácie a patristickej teológie, ekumenickým a medzináboženským dialógom a vzájomným ovplyvňovaním kresťanskej teológie a súčasnej postmodernej filozofie. Po štúdiách na Concordia Senior College vo Fort Wayne a Christ Seminary-Seminex v St. Louis bol v roku 1978 ordinovaný za evanjelického kňaza a ako farár pôsobil vo viacerých cirkevných zboroch v štátoch New York a Virginia. Doktorát obhájil v roku 1983 na Union Theological Seminary v New Yorku a ako odborný redaktor spolupracoval s časopismi Lutheran Quarterly, Pro Ecclesia, the 16th Century Journal a Lutheran Forum. V rokoch 1993 – 1999 pôsobil ako hosťujúci docent na Katedre systematickej teológie Evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave. Publikoval množstvo odborných štúdií, recenzií, príspevkov do kolektívnych mnonografií, ale aj populárnych článkov. V súčasnosti vyučuje na Roanoke College v USA.

Publikáciu LUTHER A MILOVANÁ KOMUNITA si môžete objednať v českom nakladateľstve a kníhkupectve Kalich alebo na Slovensku v Biblickej škole v Martine.

Cena publikácie: € 8,50  | objednaj