„Byť verný vo svojom dni“ (časť 1/2)

Peter Bognár je evanjelický učiteľ, ktorý sa rozhodol poslúchnuť Božie volanie a vydať sa na cestu spoznávania Božieho Slova skrze štúdium Biblie a praktickú službu ľuďom v Afrike.

Prečítajte si rozhovor o krásnych okamihoch, ale aj každodenných potulkách po Afrike, v ktorej možno nájsť tradičné náboženstvá vedľa Kristovho evanjelia, inakosť kultúry a zvykov, najteplejšie podnebie spomedzi všetkých svetadielov, paradoxy, ale aj pozostatky koloniálnej minulosti. Až kým v tejto ešte vždy záhadnej zemi napokon neobjavíte aj vlastné obavy a výzvy, ktoré nič neprináša tak živo a nečakane, ako vlastné, reálne prežité svedectvo o tom, aký je Boh…

Keď si o Afrike rozprával študentom Evanjelického bilingválneho gymnázia v Martine, mala som chvíľu dojem, že počúvam o inej Afrike, akú poznám z encyklopédií. Nehovorili sme o pyramídach či Sahare, nespomenul si Kilimandžáro, výrobu kakaa ani Níl. Ukáž nám Afriku tak, ako ju vidíš ty…

Áno, nešiel som tam kvôli safari.. ☺ Afrika je pre mňa kontinentom kontrastov a tvorivého potenciálu – na jednej strane majú nerastné bohatstvo a úrodnú pôdu a na druhej nízke vzdelanie. Ale ľudia sú vynaliezaví a šikovní. Afrika a Afričania sú niekedy bezprostrední ako deti, orientovaní na rodinu. Fungovanie ich spoločnosti mi asi najskôr pripomína 19. storočie na slovenskej dedine…

Z Afriky si sa vrátil len nedávno. Bol si tam na deväť mesačnom učeníckom kurze, ktorý prerástol do praktickej misie. Vzdelávanie a služba prebiehali pod záštitou juhoafrickej misijnej organizácii FCE (Foundation for Cross-cultural Education), ktorá býva charakterizovaná aj ako „Nadácia pre medzi kultúrne vzdelávanie“. Čím Ťa oslovila práve FCE?

Na začiatku bola u mňa len akási neurčitá túžba ísť prakticky slúžiť. Nevedel som kde a ako, no vedel som len, že je dôležité vybrať si s akou organizáciou by som chcel ísť. Veril som, že nesprávnym vedením v službe môžu zbytočne vzniknúť nepríjemné situácie, ktoré by ma mohli odradiť. V mysli som si sformuloval zopár oporných bodov, o ktoré som mal záujem – učeníctvo, spoločenstvo, praktická práca. Na základe týchto troch bodov by mala moja služba pre mňa zmysel aj z dlhodobého hľadiska. Vedel som, že sa nechcem podieľať na vytváraní ďalších konzumentov, priamo závislých na pomoci zvonku. Zaujímal ma skutočný objektívny rast konkrétnej komunity, ktorý by bol založený na aplikácii Božích princípov.

Poznáme aj ďalšie organizácie tohto typu, veď pomerne známou misijnou organizáciou je aj Wycliffe alebo Gottes liebe weltweit (Božia láska do celého sveta). Prečo si si vybral práce FCE? Čo ti na ich vízii a zásadách najviac inklinovalo?

Chlapíci z FCE počas svojej prezentácie na našej škole prezentovali objektívny rast konkrétnej komunity, ktorý by bol založený na aplikácii Božích princípov. Veci, o ktoré som mal záujem oni komunikovali hneď od začiatku! Ich víziou je skutočnosť, že „Ježiš Kristus robí učeníkov cez nás, stavajúc diaľnicu svätosti cez vzdelávanie a výcvik”. Jadrom misie FCE je teda učeníctvo – každodenné kráčanie s Kristom, ktoré neostáva len v teoretickej rovine, ale smeruje človeka aj ku praktickému spoznávaniu Božích právd.

Byť učeníkmi, hodnými svojho Majstra, je však celoživotná cesta…

Áno, učeníctvo je skutočne čas medzi našim obrátením a smrťou. Aj preto je základom každej aktivity FCE preniesť toto zrenie vo viere do všetkých oblastí života. Ako v Afrike, tak aj u nás máme tendenciu oddeľovať duchovné od svetského. Naša viera akoby bola záležitosťou jedného dňa na konci týždňa a potom si žijeme po svojom. V tom sa mi prístup FCE k učeníctvu veľmi páči. Učeníctvo nie je vydelené na jeden deň, ale na celý ľudský život.

Našim gymnazistom si predstavil aj zaujímavý spôsob financovania tejto organizácie, kedy si všetci zainteresovaní uvedomujú, že všetko čo majú je Božie a oni sú len správcami týchto darov…. Páči sa mi, že FCE sa z pozície zamestnávateľa dobrovoľne rozhodla svedčiť o Bohu tým, akým spôsobom prerozdeľuje zisk… Povedz nám o tom viac.

FCE sa rozhodla zveľaďovať svoje talenty prakticky – aby finančne pokryla svoje misijné aktivity, venuje sa podnikaniu (napríklad hotelierstvu, výrobe špeciálnych mäsových produktov alebo poľnohospodárstvu). Nejde však o biznis za účelom zisku. Cieľom je mať zisk, ktorý by celý poslúžil potrebám misie.

FCE počúva, aké bezprostredné potreby majú komunity, analyzuje, čo už majú v rukách a radí ako to použiť efektívnym spôsobom, prípadne poskytne výcvik, ak daná zručnosť chýba. Jednoducho povedané nenosia ľuďom ryby, ale naučia ich ako si chytať vlastné.

Za rozhovor ďakuje Hedviga Tkáčová
Fotografie z misie: http://www.fce.org.za/