Cena Dominika Tatarku 2017 za knihu Žalmy 51 – 75. Komentáre k Starému zákonu

Laureáti Ceny Dominika Tatarku za rok 2017 zľava Martin Milan Simečka, Miloš Lichter, Misho Kapustin a Bohdan Hroboň počas slávnostného udeľovania cien 13. marca 2018 v Bratislave. Foto: TASR

V bratislavskom Pálffyho paláci udelili v utorok 13.marca 2018 Cenu Dominika Tatarku za rok 2017. Porota rozhodla o dvoch cenách, tie patria Martinovi Milanovi Šimečkovi za knihu Medzi Slovákmi (N Press) a Bohdanovi Hroboňovi, Milošovi Lichnerovi a Mishovi Kapustinovi za knihu Žalmy 51 – 75. Komentáre k Starému zákonu, 5. zväzok (vydavateľstvo Dobrá kniha). Toto dielo, ktorého ambíciou je napomôcť poznaniu židovsko-kresťanských koreňov slovenskej kultúry má takmer sedemsto strán a na jeho príprave pracovalo päť rokov viac než 20 členov ekumenického tímu – biblistov, teológov i filológov. Ide o moderný odborný výklad Žalmov, obohatený poznatkami z lingvistiky, histórie a archeológie. Riaditeľ Centra kresťanského vzdelávania v Martine Bohdan Hroboň, dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity Miloš Lichner a rabín Misha Kapustin dostali Cenu Dominika Tatarku v mene kolektívu autorov komentárov Žalmy 51 – 75 s prihliadnutím na zväzky Genezis (2008), Abdiáš, Jonáš, Micheáš (2010), Exodus (2013), Ozeáš, Joel, Amos (2015). Cena Dominika Tatarku sa udeľuje od roku 1995, vždy za knihu, ktorá vyšla v predchádzajúcom roku. Určená je autorovi za výnimočné dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a nadväzuje na duchovný odkaz spisovateľa Dominika Tatarku.

Príhovor Bohdana Hroboňa pri prevzatí Ceny Dominika Tatarku

V mene autorského kolektívu komentárov k Starému zákonu chcem veľmi pekne poďakovať za toto uznanie. Možno ho chápať ho ako ocenenie kvalitnej práce a poctivého výskumu vyše dvadsaťčlenného tímu, ktorý sa svojimi výstupmi snaží dnešnému čitateľovi priblížiť význam a zmysel starodávnych biblických textov. Ako spoluautor, ale najmä ako editor veľmi dobre viem, koľko sa každý člen autorského kolektívu na týchto komentároch nadrel, väčšinou za pánboh zaplať a až príliš často na úkor svojho voľného času či rodiny. Môžem vás uistiť, že keby sme to nerobili pre Boha a z lásky k Jeho slovu, tak by sme to nerobili.

Keď hovoríme o autoroch a autorstve, môžem vás zároveň uistiť o silnom vedomí, že ak je nami ponúkaný pohľad na Sväté písmo v niečom prínosom, tak len preto, lebo sme (slovami klasika) trpaslíci stojaci na pleciach obrov. Stovky zdrojov, z ktorých sme čerpali, pochádzajú od tých najlepších svetových bádateľov v tejto oblasti za posledné desaťročia. No aj oni sa nepochybne považujú za maličkých oproti velikánom uplynulých storočí, akými boli kresťanskí učenci Erazmus či Luther, alebo židovský rabín Chatam Sofer, ktorí zasvätili svoj život poznávaniu Božieho slova. Avšak, kde by bol Erazmus či Luther bez Augustína a kde Chatam Sofer bez Rašiho, týchto veľduchov tisícročí kresťanstva a judaizmu? No aj Augustín a ostatní cirkevní otcovia boli tiež len učňami svojich majstrov, akými boli apoštoli Peter a Pavol, podobne ako Raši a ostatní rabíni boli len žiakmi svojich učiteľov, akými boli učenci Hillel a Šamaj. A všetci títo majstri a učitelia s posvätnou úctou skúmali slová biblických prorokov ako Mojžišči Dávid. No a títo proroci neochvejne verili, že autorom ich výrokov nie je nikto iný ako Boh.

Práve načrtnutý obraz autorstva ako obrátenej pyramídy pôsobí značne nestabilným dojmom. Navyše, táto pyramída je plná pnutí a rozporov na všetkých úrovniach: od kritického postoja dedičov osvietenstva voči stredovekým klasikom spirituality, cez priepastné rozdiely medzi židovskými rabínmi a cirkevnými otcami, až po polemiky prorokov so samotným Bohom. Nachádza sa v nej skutočne všeličo, len nie jednohlasný súhlas. Ocenená komentátorova rada tieto pnutia zachytáva mapovaním rôznych kresťanských a židovských výkladov biblického textu aj paralelnými prekladmi z hebrejskej pôvodiny a jej gréckeho variantu s nemalými rozdielmi. Preto tento druh literatúry nesie prívlastok kritický, a kritika (ako nás v týchto dňoch presviedčajú najmä naši mocipáni) vraj stabilitu narúša.

Čas však ukázal, že táto obrátená pyramída autorstva je napriek svojmu tvaru a rozporov-plnosti až neskutočne stabilná, ba dokonca má potenciál prežiť aj pyramídy klasické či iné ľudské veľdiela a veľštruktúry. Je tomu tak z časti preto, že svojím charakterom a zložením odpudzuje démona súhlasu a podnecuje ducha pokory, z časti preto, že autorom kritických postojov v nej ide nie tak o veci svoje ako o veci Božie, ale najmä preto, že táto pyramída je vystavaná duchom Božím a stojí na Božom slove. A čokoľvek Božie je stabilnejšie ako čokoľvek ľudské.

V tejto viere a v mene celého autorského kolektívu preto prosím, skúsme chápať toto ocenenie nie ako chválu všetkých ľudí, čo do tohto diela prispeli, ani nie ako chválu kritického myslenia a ducha pokory, ktoré toto dielo podnecuje, ale ako chválu všetkého Božieho, čo toto dielo predstavuje. Čokoľvek iné v ňom totiž nie je chvály hodné. Soli Deo gloria (jedine Bohu sláva)!