Tom Nicholson: Nová generácia potrebuje príklady charakteru

O tom, čo charakterizuje Slovensko a Slovákov, o princípe korupcie vo vládnych štruktúrach, ale aj o „mŕtvej“ investigatívnej žurnalistike v prostredí slovenskej kultúry prišiel v druhej polovici marca študentom Evanjelického bilingválneho gymnázia v Martine porozprávať bývalý investigatívny novinár Tom Nicholson, známy z kauzy Gorila.

Chcete odísť zo Slovenska?

Takúto provokatívnu otázku z úst Toma Nicholsona dostali študenti Evanjelického bilingválneho gymnázia v Martine (ďalej ESŠ) hneď v úvode stretnutia. Spoločne sme sa následne mohli pozrieť na dôvody, ktoré mladých ľudí vedú k odchodu do zahraničia. Zložitá a málo povzbudivá politická situácia alebo nedostatočné možnosti uplatnenia T. Nicholson označil ako „dlhodobé a procesné zmeny“. Ich „logiku“, a teda spôsoby a fungovanie, rovnako ako východiská, možno v našej krajine vidieť aj v súvislosti s kauzou Gorila.

Gorila

Kanadský novinár žijúci na Slovensku Tom Nicholson študentom priblížil pozadie vzniku spisu tajnej služby „Gorila“ a kauzy s rovnomenným názvom. Nicholson presvedčivo popísal šesťmesačný záznam, ktorý bol legálnou cestou zaistený na základe sledovania bytu Zoltána V., nazývaného aj „gorila“. Zoltán V. kúpil byt, ktorý mal slúžiť ako miesto stretnutí predstaviteľov nemenovanej investičnej skupiny s lídrami vtedajšej slovenskej koalície. Spis konkrétne pomenováva viacerých poslancov, kauzy, rozhodovanie o tendroch či korupčné machinácie. Podľa T. Nicholsona nemenovaná investičná skupina našim voleným zástupcom z vlády diktovala skutočne podstatné veci. „Požičiaš mi svoj vplyv, ja si ho od teba kúpim. A keďže ti platím, budem robiť presne to, čo si prajem“, vysvetlil Nicholson jednoduchý princíp spolupráce spomínanej investičnej skupiny s predstaviteľmi slovenskej štátnej moci. „Gorila odkryla fakt, že slovenská politika a štátna správa je v rukách iných ľudí“, dodal Nicholson. Aj preto si myslí, že „to najhoršie, čo na Slovensku máme je zlá správa štátu“.

Prepracovaný korupčný systém

Spis Gorila opisuje udalosti v slovenskej politike od roku 1998, ktoré boli zaznamenané v spise Slovenskej informačnej služby. Odhaľuje sa tu výrazné prepojenie politikov s finančnými skupinami ovplyvňujúce ich konanie. Kniha o kauze Gorila mala byť pôvodne vydaná pol roka pred jej skutočným vydaním, jej vydanie bolo však pozastavené, resp. zakázané. Tomovi Nicholsonovi to paradoxne pomohlo, pretože mal dostatok času nato, aby knihu doplnil o ďalšie dodatočné zaujímavosti. Dielo uzrelo svetlo sveta koncom júla 2012.
Po prečítaní knihy Gorila nasleduje bezprostredná reakcia. Čitateľ cíti „hrôzu, strach aj hnev z toho, kam sa dostalo Slovensko, ktoré malo po svojom osamostatnení v roku 1993 šancu na pomerne dobrý začiatok. Je pochopiteľné, že človek v podstate nerozumie, že tu skutočne ide o veľmi prepracovaný korupčný systém“, myslí si o korupcii, na ktorú spis Gorila jasne poukazuje T. Nicholson. Dodávajúc, že to, čo je dnes na pôde slovenskej politiky najviac potrebné je „preskúmať spojenie medzi oligarchami, ktorí stoja za financovaním politických strán a samotnými politikmi.“

Vox populi – hlas ľudu

Po vypuknutí kauzy Gorila vyšli do ulíc tisíce protestujúcich – boli znechutení a nahnevaní. Kauza Gorila akoby otvorila oči občanom, ktorí dovtedy „nevideli“, myslí si Nicholson. Gorila dokázala zmobilizovať verejnosť, čo bola výrazná zmena, keďže od roku 1989 Slováci nepripustili fakt, že takáto špina v štáte reálne existuje. K aktivite Slovákov prispel zrejme i fakt, že v kauze zlyhali viacerí. Politici, ktorí záujmy štátu podriadili svojim ekonomickým záujmom, polícia aj verejní činitelia vysokej politiky a ekonomiky, ktorí o spise vedeli ale mlčali. Zlyhali napokon aj novinári, ktorým chýbala odvaha pre verejné odhalenie kauzy, čím popreli svoju základnú povinnosť – informovať verejnosť a plniť úlohu spoločenskej kontroly. Na druhej strane však novinári nemajú za úlohu doviesť prípad k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti, keďže novinár nemôže suplovať orgány činné v trestnom konaní. Smutnou pravdou však ostáva, že na Slovensku sa nenašlo médium, ktoré by bolo ochotné vydať spis, ktorý nahlas odkrýva a pomenováva korupciu na najvyšších miestach. Spis malo k dispozícii pritom dokonca niekoľko významných printových redakcií naklonených pravici už v roku 2009.

Hlas študentov ESŠ

V rámci diskusie žiaci ESŠ v Martine spolu s T. Nicholsonom spoločne hľadali odpoveď na otázku „prečo sa to všetko deje a čo nám chýba nato, aby klesla miera korupcie a zvýšila sa slovenská politická kultúra.“ Podľa Nicholsona na Slovensku chýba „hnacia energia, ktorou by boli spoločné myšlienky, spájajúce všetkých občanov.“ Ako ďalšie dôvody slabej občianskej sily a angažovanosti Nicholson označil stále nenaplnenú potrebu „oddelenia bohatých oligarchov a mecenášov politických strán od konkrétnych politikov, potrebu priblíženia sa politikov k občanom a rovnako aj väčšiu aktivitu ľudí, ktorí by určili hranice správania a konania politických elít.“
Študenti Evanjelickej spojenej školy v Martine si počas prednášky T. Nicholsona mohli uvedomiť, že občianska spoločnosť znamená, že politický priestor nie je vlastníctvom politikov, ktorí si myslia, že dostali mandát “vládnuť nad občanmi”. Občianska zodpovednosť znamená, že zákon platí pre každého, nielen pre plebs; znamená, že v politike reálne pôsobia inštitúty, organizácie, jednotlivci. Rovnako, ako v nej má pôsobiť a aktívne sa zapájať do spoločenského života aj cirkev, spolu so svojimi inštitúciami (napríklad školami). Každý z nás má občiansku zodpovednosť za chod a spravovanie krajiny, v ktorej žije, ako hovorí Písmo v Gn 1,28. Nachádzame tu mandát „vládnuť a spravovať zem“ – mandát daný človeku od Boha. Tento kresťanský ideál je preto potrebné spojiť s ľudskou aktivitou. Iba tak sa môže status kresťana plne prejaviť aj v jeho angažovanosti v spoločnosti.

Nová generácia potrebuje príklady charakteru

Debata na pôde Evanjelickej spojenej školy v Martine, ktorej poslucháčmi boli gymnazisti ESŠ sa uzavrela v presvedčení, že súčasná politická kultúra je vysoko nevyhovujúca. Viditeľne nato napokon poukázali aj protesty v uliciach, krátko po prepuknutí kauzy Gorila. Kauza však pohla predovšetkým statusom quo, ktorý na slovenskej politickej scéne pretrvával posledné roky; hoci to bol status plný korupčných škandálov, slovných urážok, obvinení a opakovaných mediálnych prestreliek; často bez svojho zmyslu a odkazu.
Po diskusii s novinárom Tomom Nicholsonom sme si mohli ale uvedomiť i to, že za posledných dvadsať rokov na Slovensku dospela generácia, ktorej nároky na charakter a cnosti politikov výrazne prevyšujú tie, ktoré praktizoval pseudo-kresťanský politický establišment SDKÚ či súčasný akožesociálny štát všelídra Fica.

Význam kauzy?

Keď premýšľam nad tým, aký význam mala kauza Gorila, napadá mi biblický princíp „nepokradneš” (Ex 20,15), ktorý by mal paušálne platiť pre každého. Tento princíp totiž vôbec nie je naivný. Je princípom ochrany súkromného vlastníctva (zlé je kradnutie, nie súkromné vlastníctvo ako také). V tejto malej úvahe ale predsa niečo nesedí – existujúcemu a funkčnému princípu „nepokradneš“ na Slovensku chýba fungujúca prokuratúra, dôvera občanov voči orgánom verejnej správy, investigatívna a súčasne „nezastrašená“ žurnalistika, funkčný súdny systém, schopnosť verejných činiteľov prevziať svoju politickú zodpovednosť a ich charakter a česť.

Podľa Toma Nicholsona vinníci už teraz cítia dôsledky toho, čo sa deje, pretože spis Gorila uvádza názvy a mená rôznych zahraničných partnerov na Slovensku. Vo viacerých svetových renomovaných časopisoch už napríklad vyšli aj články, v ktorom sú mená našich zahraničných investorov spojené s korupciou a nekalými praktikami. V očiach zahraničných partnerov to finančným skupinám znižuje rating (hodnotenie), spochybňuje kredit na finančných trhoch a tým uberá na celkovej dôveryhodnosti. Nielen zahraničie je na špinavé kauzy tohto typu veľmi citlivé…

Zostať alebo odísť?

Dnešná mladá generácia má pred sebou neľahkú úlohu – musí sa rozhodnúť o tom, na akom mieste bude žiť, vychovávať deti, pracovať alebo slúžiť. Myslím si, že zodpovedne sa prihlásiť k vlastnej existencii a viere si žiada poriadnu dávku odvahy! Nielen pred nimi, mladými, ale pred nami všetkými však stojí zásadná úloha – zavádzať princípy viery nielen do profánneho, ale aj do sekulárneho priestoru a robiť tak s odvahou živej viery v Krista! Veď rezignovať nad sebou, či uspokojiť sa so sebou znamená vždy len jediné – zastať a prešľapovať na mieste.

Skrze Krista, s Kristom a v Kristovi

Vzácna postava novovekých kresťanských dejín, evanjelický kňaz Dietrich Bonhoeffer vo svojich dielach nie raz nabáda tak k osobnej odvahe človeka, ako aj k zodpovednosti a obetavosti. Zastavuje koncept automatického plnenia úloh a povzbudzuje k skutočnej zodpovednosti, ktorá nám bola daná (Gn 1,28). Náš pohľad smeruje k Ježišovi z Nazareta, ktorý ide proti prúdu a zastáva sa práv blížnych. Ježiš je tým, kto zanecháva sobotu, aby učinil zázrak uzdravenia (Lk 6, 6 – 11); približuje sa k chorému, aby poukázal na potrebu inklúzie vyčlenených (Lk 5, 12 – 16); kritizuje, ak vidí neprávosti alebo faloš(Lk 18,14); podnecuje k dávaniu (Lk 21, 1 – 4) aj napomína (Lk 20, 46 – 47). Na príklade Ježiša Krista môžeme vidieť paralelu aj s predstavou D. Bonhoeffera, keď hovorí o „potrebe prevziať zodpovednosť za utváranie dejín.“

Hedviga Tkáčová