Měl jsem Slovo Tvé za radost a potěšení srdce svého (Jer 15,16)

„Slovo Tvé měl jsem za radost a potěšení srdce svého“, tak znejú slova proroka Jeremiáša, ktoré vyznával Ján Bohdan Hroboň, keď vystupoval na martinskú kazateľňu, otváral Kralickú bibliu a vyzýval veriacich k počúvaniu Písma v reči dávnych otcov. Naposledy sme nato spomínali pri príležitosti jeho nedožitých 75 rokov, ktoré si presne pred rokom prišlo do Martina pripomenúť široké zhromaždenie veriacich. O rok neskôr sa tak deje opäť. Pred oltárom Evanjelického kostola v Martine tentokrát slávnostne uvádzame do života knihu o kazateľovi Jánovi Bohdanovi Hroboňovi.

Kazateľ Ján Bohdan Hroboň

Knihu s názvom Kazateľ Ján Bohdan Hroboň s podtitulom z mocného Božieho slova, ktoré vyslovil prorok Jeremiáš vydal v marci tohto roku Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Martine. Kniha má viac ako 260 strán a v sebe studnicu vzácnych impulzov viery, obrazov, napomínaní, výkrikov aj povzbudení. Jej obsahom sú kázňové texty, výber textov a rozprávok z martinského zborového časopisu alebo hodnotné články, zamyslenia, postoje a úvahy na rozličné spoločenské témy. Význam a hodnotu knihy zvyšuje aj register vybraných tematických okruhov a biblických odkazov, ktoré uľahčujú vyhľadávanie konkrétnych tém a biblických veršov.

Výber z kázňových textov

Kniha obsahuje štvoricu kázní – kázne zo zvukových záznamov, z rukopisov, príležitostné kázne a kázne na každý deň. J. B. Hroboň v nich reflektuje „pohanstvo dneška, biblickú predstavu živého zboru, potrebu deliť sa, vzťah rodičov a detí, nevyhnutnosť vnútornej misie, tajomstvo kresťanských Vianoc, Štefanov dneška“ či „akým jazykom sa hovorí v nebi“. Bohatá paleta tém, ktoré sú starostlivo roztriedené do väčších významových celkov (tematické okruhy, biblické odkazy) zvyšuje pôvabnosť knihy svojou rýchlou adresnosťou – čitateľ rýchlo nájde text, ktorý mu bude v jeho konkrétnej situácii práve na osoh.
Vo svojich kázňach poukazoval J. B. Hroboň vždy na Pána Boha, ktorému nie sú dôležití iba tí, ktorí majú v rukách svetskú vládu, vládnu vojsku alebo vlastnia veľké bohatstvá tohto sveta. Bohu sú najdôležitejší sú tí, ktorí vyzerajú najmenej dôležití – chudobní v duchu, deti a mládež, biedni ľudia, ale šťastní vo svojej chudobe. Ľudia, ktorí sa vedia deliť o to, čo majú. Ľudia, ktorí sa neboja strát, lebo majú taký poklad, ktorý sa nestráca.

Výber textov z Martinského evanjelika

Okrem zbierok kázní kniha obsahuje výber textov z Martinského evanjelika, zborového časopisu Evanjelického cirkevného zboru v Martine, z ktorého sa tešíme i v súčasnosti. Témy ako napríklad „Zdravie, vzdelanie a kúpna sila“, „Vezmite konečne Boha vážne“ alebo „Každý môže s Kristom vstať z mŕtvych“ a predovšetkým Božie Slovo, prítomné v týchto témach, sa prostredníctvom zborového časopisu nie raz dostali do rodín; k tým, ktorí z rozličných dôvodov do kostola jednoducho neprišli. Kázne J. B. Hroboňa v zborovom časopise si však našli aj týchto adresátov, a tak sa evanjelium Božie mohlo šíriť pre spasenie každému. Bibliograf a šéfredaktor Martinského evanjelika Miloš Kovačka ich preto právom považuje za „veľký Boží dar J. B. Hroboňa daný súčasnej kresťanskej misii.“

Rozprávky z Martinského evanjelika

Fantastický nápad zostavovateľov knihy! J. B. Hroboň, ktorý miloval a bol milovaný deťmi a mládežou sa v svojej tvorbe pre deti prihovára aj naším najmenším. Robí tak so sebe vlastnou predstavivosťou a zmyslom pre humor. Rozprávky o tom, „Ako sa stala babka čarodejkou“, „Rozprávka o zvončeku“, „Vianočná rozprávka“ či „Skutočný príbeh pre starých otcov“ pohladia srdce a dušu nielen našim najmenším.

Články, zamyslenia, postoje a úvahy

Úchvatné slovo, adresné, komunikované dobe, v ktorej J. B. Hroboň žil, je platné v nadčasovej perspektíve. Svedčí o tom mnohotématickosť Hroboňových kázní; spomedzi mnohých tém spomenieme napríklad: „Kto je barbar a komu česť?“; „Hľadajú sa spoľahliví agenti a veštice na pomoc“; „Niečo zo spovede farára ECAV na dôchodku“; „Do pozornosti našim politikom“ či „Pozývam ťa na kávu“ alebo „Ako Mojžiš nie príliš šťastne upravil Božie prikázania“. Široká paleta náboženských a spoločensky aktuálnych otázok a hlbokých odpovedí, ktoré mali odvahu zaznieť z areopágu chrámu, vytvárajú hodnotné dielo, o ktoré sa môže, slovami bibliografa Kovačku, „ako o veľkú skúsenosť dejín spásy oprieť každý kresťan – evanjelik, ale i osvietení kresťania iných denominácií.“

Hroboňove silné kázne si pamätajú veľa! O to silnejším a súčasne nadčasovým spôsobom posilňujú verných a statočných, ktorí i dnes slúžia vo svojej cirkvi zvestovaním evanjelia. Sú slovami, ktoré pozývajú Kristových milovaných k milovaniu Slova Božieho a k jeho nasledovaniu v každom čase. Volajú nás k aktívnej službe na Božej vinici a pritom povolávajú k pokániu, aby sa nik z nás nechválil; len ak Kristom, „veď sme Jeho dielo (…) stvorení na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť“ (Ef 2,10).
Snáď najsilnejším odkazom J. B. Hroboňa je jeho služba volania veriacich k Bohu – v Jeho mene pozýval J. B. Hroboň svojich bratov a sestry k stálemu a v ťažkej dobe nebojácnemu budovaniu kresťanstva a prekonávaniu jeho svár a omylov, aby mohli Kristovi nasledovníci v každom čase tvoriť bratstvo pokoja – kráľovstvo Božie na zemi.

Príspevky vybrané z Evanjelického posla spod Tatier a z časopisu Tvorba

Hroboňova náboženská a spoločenská publicistika v periodikách Evanjelického posla spod Tatier a časopisu Tvorba predstavujú ďalšie textové celky knihy. Ich autor sa v nich prihovára k širokému zástupu kresťanov, aby spolu s nimi, s čitateľmi, uvažoval o tom, čo sa deje s národom, kam smerujeme a na koho každodenne upierame svoj zrak. Človečenstvo, na Boží obraz darované Slovákom, sa Hroboňovi javí unavene a vyprahnuto. Je stratené v púšti, ktorou putuje, aby sa dostalo k zlatému teľaťu svojho veku – k novodobému bohu, ktorý človeka napokon necháva v jeho vlastnom egoizme.
Boží obraz, darovaný Slovákom, stráca koncept zodpovednosti za blížneho, svedomie, solidaritu a lásku. Upozorňuje nato práve publicistika J. B. Hroboňa, ktorá nám ponúka „Pohľad z Babylonskej veže“, „Kľúčový príbeh Ježiša Krista“ alebo premýšľanie nad tým čo robiť, keď sa „Hady plazia okolo nás a sila ich jedu trvá a trvá…“.

Posledná rozlúčka, kondolencie, spomienky

Keď 17. januára 2006, vo veku 67 rokov, z tejto časnosti navždy odišiel brat farár, manžel, otec, starý otec, súrodenec a priateľ Ján Bohdan Hroboň, so smútiacimi pozostalými sa v bolesti z odchodu blízkeho spojil zástup veriacich. V záverečnej časti knihy spomínajú a lúčia sa, čo knihu obohacuje o vzácne myšlienky a vnímanie J. B. Hroboňa očami jeho najbližších príbuzných a spolupracovníkov. Spomedzi mnohých textov by som rada spomenula nekrológ, ktorý vyšiel v časopise .Týždeň. Štefan Hríb v ňom J. B. Hroboňa opisuje ako jedného z tých, ktorých šéfredaktor Hríb „nosí v duši.“ Je smutný z toho, že noviny sú plné odchodov známych osobností, ale pre neho, pre J. B. Hroboňa, nik nenapísal ani riadok. „Zdalo sa mi to od nás nespravodlivé, hlúpe a trápne“, píše Hríb, pýtajúc sa nato, „kedy, keď nie na konci, rozlíšime zrno od pliev?“ Tichý odchod J. B. Hroboňa pomenováva priamo: „Odišiel si rovnako nenápadne, ako si v tejto krajine šíril dobro.“
Texty spomienok v závere knihy uzatvárajú príbeh jedného ľudského života, a predsa sú pre čitateľa povzbudením k tomu, aby sme žili inak. Nie, nik od nás nežiada kopírovať a robiť veci rovnako… Ján Bohdan Hroboň bol len jeden, originál. Texty sú skôr viditeľnou a zreteľnou pripomienkou toho, ako dokáže jeden ľudský život naplniť Jeho tvorca.

Zostavovatelia knihy

V tomto zmysle je potrebné oceniť vzácnu prácu editorov knihy, menovite Zuzane Bukovskej a synom J. B. Hroboňa – Jánovi Hroboňovi a Bohdanovi Hroboňovi. Ďakujeme grafikovi Petrovi Ďuríkovi a zodpovednému redaktorovi, martinskému evanjelickému farárovi Milanovi Kubíkovi, rovnako ako jazykovej redaktorke Betke Stančevovej, či Zuzane Bukovskej a Ivane Polákovej za technickú prípravu rukopisov. Kniha vznikla aj vďaka stálej podpore Miloša a Dušana Hroboňovcov, bratov pána farára J. B. Hroboňa. Im všetkým sa v jednotnom úsilí o zachovanie odkazu Jána Bohdana Hroboňa podarilo „zozbierať roztratené texty, ukladať klas ku klasu, usporiadať úrodu, spôsobne uložiť do knižnej “stodoly“ a ponúknuť duchovný pokrm, dobrý na mnoho budúcich rokov a desaťročí“, ako to výstižne popísal Miloš Kovačka. Ďakujeme, že odkaz Jána Bohdana žije, teraz aj v knižnej podobe, s nami.

Kázne z troch chrámov

Bývalý režim klasifikoval J. B. Hroboňa ako ´politicky nespoľahlivého´, a preto bola ponuka služby vo väčšom zbore nereálna. Pán farár Hroboň vedel, že ako evanjelický farár môže pôsobiť len v menších evanjelických cirkevných zboroch, čo prijal a premieňal na Božiu slávu. Počas svojho života bol osvedčeným nástrojom, ktorý si Boh používal v Lazoch pod Makytou, v Hanušovciach a napokon i v Martine. Zaujímavé je, že na všetkých týchto miestach vznikali z Božej milosti, viery a aktívnej práce veriacich na čele so svojím duchovným pastierom J. B. Hroboňom aktívne a zdravé cirkevné zbory. Rovnako rástli a vo viere silneli aj spoločenstvá mládeže, ktoré boli J. B. Hroboňovi obzvlášť vzácne a ktoré v ťažkých ateistických časoch mimoriadne osvedčovali svoju vieru. Dnešní veriaci, rovnako ako čitateľ knihy Kazateľ J. B. Hroboň si môže uvedomiť, že napriek vtedajšiemu politickému tlaku zvonka, prežívali tieto, v zbore rastúce božie rodiny bratov a sestier vo viere, neopakovateľnú súdržnosť a jednotu.

Z Martina k vám, milí čitatelia

Životný príbeh o živote a službe Jána Bohdana Hroboňa, rovnako ako jeho slová, v knihe nezaznievajú spôsobom, ktorý by vyznel ako oslava človeka. Práve naopak, sú a vždy ostanú svedectvom na Božiu chválu! Z Martina k vám, milá čitatelia, prichádza skutočný klenot, ktorého jediným cieľom je ukazovať na trojjediného Boha a moc Jeho lásky v nás.
Sme presvedčení, že kniha Kazateľ Ján Bohdan Hroboň sa mocou svojho odkazu zmocní všetkých, ktorí ju otvoria a začítajú sa do jej posolstiev, aby slovami Miloša Kovačku mohli zistiť, ako Jánovi Bohdanovi Hroboňovi „ležala na srdci vec kresťanskej viery – jej potešenie i radosť.“
Hedwiga Tkáčová
Fotografie: Igor Pĺž

– – – – – – – – –

Iba dnes prežijem a vychutnám každú hodinu naplno a nebudem sa usilovať vyriešiť naraz všetky svoje životné problémy. Iba dnes sa budem snažiť zdokonaliť svoju myseľ tým, že sa naučím o niečo viac, než viem teraz, prečítam si niečo, čo si vyžaduje úsilie, zamyslenie, sústredenosť a rozhodnutie. Iba dnes budem milý. Budem hovoriť s druhými príjemne, budem slušný a citlivý k druhým. Iba dnes nebudem hľadať chyby na druhých, ani sa pokúšať zmeniť ich či zlepšiť – iba seba. Iba dnes budem mať cieľ a plán. Možno sa ich nebudem celkom držať, ale chcem ich mať aj tak. Tým sa uchránim pred dvojakým nebezpečenstvom – unáhlenosťou a nerozhodnosťou! Iba dnes budem trénovať svoj charakter. Urobím zmenu k lepšiemu potajomky. Ak sa niekto o tom dozvie, nebude sa to rátať. Iba dnes urobím niečo, do čoho sa mi nechce, a tak naučím svoje telo podriadenosti duchu a svoje emócie podriadenosti vôli. Iba dnes sa nebudem báť milovať alebo riskovať, odvážim sa vychutnávať všetky Božie požehnania a veriť, že každé semiačko zasiate do Jeho kráľovstva sa mi rozmnožené stonásobne vráti!
Takto budem žiť – iba dnes!

(Z knihy B. Hrušku, „Pod babylonskou věží“, pre mladých i starších vybral J. B. Hroboň)