Pages Navigation Menu

Dejiny indických náboženstiev a filozofie

Dejiny indických náboženstiev a filozofie

Prednáška profesora Dalimíra Hanka

Pri skúmaní iných kultúr, filozofických systémov a náboženstiev má človek občas pocit, že práve stúpil do úplne iného sveta, ktorému nemá šancu porozumieť. Veľmi obdobne sú nastavené naše mysle, keď počujeme indické výrazy ako „aranjaky, upanišády, átman, sansára“ či „daršany“. Indická kultúra je pritom pútavá a inšpirujúca v mnohých návodoch na správnosť konania, rešpekt voči všetkému živému či pohľade na ľudskú existenciu.

_IMG_7849

Hinduizmus je vôbec najstaršie z piatich svetových náboženstiev. Vo štvrtok 19. novembra 2015 ho študentom Fakulty humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline predstavil prof. PhDr. Dalimír Hajko, DrSc., ktorý sa zameral na počiatok tohto náboženstva a začiatky filozofie na indickom subkontinente. Predmetom prednášky pána profesora bola filozofia védskeho obdobia, upanišádová filozofia a Bhagavadgíta, indická posvätná kniha označovaná aj ako „Biblia hinduizmu“. Profesor Hajko sa dotkol aj šiestich ortodoxných filozoficko-náboženských systémov, prostredníctvom ktorých predstavil atraktívny odkaz klasického indického filozofického dedičstva pre dnešnú dobu.

Indické náboženstvá sú skutočne ťažko definovateľné, pretože nemajú pevne stanovenú doktrínu a nemajú vyznanie viery ani ústrednú autoritu. Ich centrom nie je človek, ani to, čo človek vlastní, čo dosiahol, alebo aké ma v živote ciele. Európan sa v Indii stretáva s vysokým stupňom etiky (Indovia nesmú závidieť, pretože bohatstvo iného chápu ako výsledok kvalitného minulého života), osloviť ho môžu bohatá orientálna kultúra, ale aj filozofické texty Upanišády, ktoré starý kontinent obdivuje od nepamäti.

_IMG_7863

Dozvedeli sme sa, že indická filozofia sa nikdy neoddelila od indického náboženstva. A naopak, náboženstvo Indie tvorí od pradávna indickú kultúru a má na ňu významný vplyv. Hoci sa v skoršej dobe ešte nehovorí o hinduizme, ale o „védskom náboženstve“, dodnes vidíme ich vzájomnú prepojenosť. Aj to je dôvodom, prečo je súčasný hinduizmus, vychádzajúci zo starodávnych spisov (Véd) skutočne bohatým komplexom prúdov, smerov, vetiev a škôl, ktoré sa v Indii rozvíjali už od 2 tisícročia pred Kristom.

Profesor Hajko predstavil hosťom základné piliere indickej filozofie, ktorá má korene v učení o podstate sveta. Jestvuje len jedna realita, a to je neopísateľné brahma. Toto brahma existuje v každom človeku ako átman (jeho nemenné, večné Ja). Pretože my, ľudia, žijeme v dôsledku nevedenia v ilúzii, považujeme okolitý svet za reálny. Podľa starovekých Véd je to však omyl. Človek nepozná svoju skutočnú podstatu (átman) až dovtedy, kým nedosiahne vyslobodenie. Vyslobodením porozumie, že átman v jeho vnútri je brahma, večné ja; Jedno. Pekným pripodobením tejto myšlienky je oceán plný vody. Každá kvapka je átman. Iba ak ona sama príjme, že je tvorená z vody oceánu (brahma), porozumie skutočnej realite – kvapka (duša človeka) má význam len ak patrí do oceánu (brahma).

_IMG_7867

„Čo však je toto ´vyslobodenie´ a ako ho získať?“ Oslovil študentov prof. Hajko. Po chvíľke ticha objasnil koncept, ako sa má vyslobodenie človeka uskutočniť. Jedni Indovia verili, že vyslobodenie sa dá dosiahnuť poznaním, druhí hovorili, že iba konaním a tretí, ktorí sa v Indii ukazujú ako najviac zastúpení, vyžadovali cestu lásky. Všetkému panuje zákon karmy, ktorý je dôsledkom našich predchádzajúcich činov (morálna kauzalita: platí zákon akcie a reakcie). Študentov napokon oslovila aj trojica bohov, ktorí sa v Indii vykryštalizovali v priebehu času a dodnes sú uctievaní ako tri hlavné božstvá hinduizmu (Brahma, Višnu a Šiva). Napriek tomu býva hinduizmus chápaný aj ako monoteistický, pretože veriaci Indovia veria, že všetci bohovia sú aj tak iba vyjadrením jedného Absolútneho princípu: „brahmy“.  Týmto nazeraním sú v starovekých indických náboženstvách, rovnako ako v súčasnom hinduizme všetky božstvá v podstate totožné.

Hedwiga Tkáčová <><

468 ad

Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *