GRUNDTVIG – mobilita Dziegielow

Participants list

Správa z mobility – Poľsko, Dziegielow – 21.-24.4.2015

V rámci mobility v Dziegielowe, ako záverečnej mobility projektu, sme navštívili Centrum pre Misiu a Evanjelizáciu v Dziengielowe – organizáciu nášho poľského partnera. Zoznámili sme sa s jej činnosťou, formami pomoci – predovšetkým ľuďom v núdzi – seniorom a iným, ktorí využívajú pomoc Centra pre zlepšenie kvality svojho života. Zaujala ma činnosť diakonátu sestier, ktoré v Dziegielowe pôsobia od roku 1923 – evanjelické diakonisy, ktoré kedysi pôsobili aj v rámci Slovenska, boli slobodné, zasvätené a svoj život obetovali službe starým, chorým, zomierajúcim, vdovám a sirotám. V Dziegielowe ešte stále pôsobia, v rámci zariadenia pre seniorov Emaus, ktorý sme v rámci tejto mobility mali možnosť navštíviť.

Poľský partner, na podnet slovenského partnera, minulý rok pripravil podporné skupinky pre smútiacich – na troch miestach, a pre každú skupinku dal vyškoliť dvoch facilitátorov – jedného kňaza a jedného laika. Školenie pre facilitátorov podporných skupiniek prebehlo v októbri minulého roku. V rámci tejto mobility sme mali možnosť vyhodnotiť priebeh spomínaných skupiniek, pomenovať zlomové okamihy, ktoré sme v rámci práce so smútiacimi zažili, zaoberať sa budúcimi stretnutiami a možnosťami, ktoré nám podporné skupinky pre smútiacich ponúkajú. Odozva facilitátorov bola veľmi kladná – všetci šiesti facilitátori skonštatovali, že na prácu so smútiacimi boli vhodne pripravení, mali dostatok materiálov a v tejto forme sprevádzania vidia veľký prínos – nielen pre smútiacich, ale aj pre nich samotných.

Pre mňa osobne bola veľkým prínosom návšteva jedného z najstarších hospicov v Poľsku – hospicu sv. Lazara v Krakove. Súčasťou hospicovej filozofie je aj práca so smútiacimi rodinami, ktorú nám v rámci prednášky predstavila zamestnankyňa hospicu – pani psychologička. Smútiacim ľuďom, rodinným príslušníkom tých, ktorí v hospici zomreli, poskytujú individuálne aj skupinové poradenstvo. Niektoré stretnutia pre smútiacich sú zamerané tematicky (v rámci nich býva prednáška na rôzne témy spojené s problematikou žiaľu a smútenia), iné sú skôr zamerané na vzájomné zdieľanie pocitov smútiacich. Zaujala ma skupinka pre smútiacich, ktorá sa stretáva za účelom navštívenia kultúrnych podujatí – cieľom tejto skupinky je smútiacim poskytnúť rozptýlenie vo forme návštevy divadla, múzea atď., a keďže sa smútiaci (hlavne po smrti partnera) cítia osamelí, radi využívajú spoločnosť iných, s ktorými majú podobný životný príbeh… Rovnako ma zaujalo, že mnohí „absolventi“ takýchto skupiniek, dnes v hospici pomáhajú ako dobrovoľníci.

Mobilita v Dziegielowe bola zameraná aj na vyhodnotenie celého projektu a záverečné editorské povinnosti spojené s úpravou a vydaním publikácie – ktorá je výsledným produktom našej partnerskej spolupráce. Všetci partneri projektu – Rumuni, Poliaci aj Slováci – v spomínanej zahraničnej monografii odpublikujú svoj výskum v oblasti sprevádzania smútiacich. Monografia bude vydaná v Poľsku, v nemeckom jazyku, a bude slúžiť ako podklad pre ďalšie bádanie v danej oblasti.

Na záver by som sa chcela poďakovať – našej národnej agentúre – ktorá schválila projekt zameraný na potreby smútiacich. Pre mňa osobne, ako aj mojich kolegov zaangažovaných v tomto projekte, bola každá jedna mobilita prínosom. Získali sme cenné poznatky a skúsenosti, ktoré nám pomohli vidieť potreby smútiacich z rôznych uhlov pohľadu – z pohľadu náboženstva, viery, kultúry, sociálneho zázemia, atď…V svojej práci so smútiacimi budeme využívať mnohé z toho, čím nás obohatil projekt Grundtvig – projekt zameraný na vzdelávanie sa počas celého života, na vzájomné učenie sa jedni od druhých.

Natália Kacianová