GRUNDTVIG – mobilita Vrícko

<<<  |  AKTIVITY  |  DISEMINÁCIA  |  MOBILITY – DZIEGIELOW – OSWIENCIM – SIBIU  |  VRÍCKO

FOTODOKUMENTÁCIA  |  MATERIÁLY NA STIAHNUTIE  |  KONTAKT

***

Program | Hodnotenie účastníčky | Hodnotenie účastníčky

Správa z mobility – Slovensko,Vrícko – 5.-9.3.2014

(projekt GRUNDTVIG, téma projektu: Sprevádzanie smútiacich v medzikultúrnom a medzináboženskom kontexte):

Mobilita sa začala spoločnou večerou v stredu 5. marca. Nasledovalo privítanie, slávnostné otvorenie mobility, predstavenie cieľov mobility a prečítanie programu.

V štvrtok 6. marca prebiehal celodenný seminár s pani lektorkou Candee Moser. Téma seminára bola: Kreatívne metódy v sprevádzaní smútiacich. Program bol intenzívny, odborný a veľmi dobre pripravený. Naučili sme sa niekoľko metód pomoci a podpory smútiacim ľuďom. Zároveň sme sa učili vyjadriť aj svoje pocity formou kreativnych metód, ako napr. počas koláže. K dispozícii sme mali niekoľko rôznych časopisov, farebné ceruzky, prstové farby, nožnice, bavlnky atď….vznikli prekrásne koláže, na základe ktorých sme dokázali vyjadriť svoje pocity smútku a straty blízkej osoby….pri tejto aktivite mali niektorí slzy v očiach a jeden kňaz z Rumunska ju okomentoval slovami: „Nie som typ človeka, ktorý ľahko rozpráva o svojich pocitoch. Táto aktivita mi však pomohla vyjadriť aj to, čo som predtým nedokázal.“

Ďalšou zaujímavou aktivitou bola Spiritual Walk – prechádzka v prírode, osamote. Mali sme rozjímať nad tým, ako nám príroda pomáha v žiali, čo v nej pre nás symbolizuje nádej a vracia nám chuť do života. Z prechádzky sme si mali priniesť jeden predmet, symbolizujúci nádej, život, plynutie, kolobeh života. Rehoľná sestrička Bohuslava našla prvú snežienku. Hedvi (absolventka evanjelickej teológie) priniesla vodu z prameňa – snežienka zrazu mala vodu. Bola v tom neuveriteľná symbolika medzináboženskej tolerancie a pochopenia – vyjadrenia nádeje a vzájomnej pomoci. Celá mobilita sa viac menej niesla v tomto duchu a to aj napriek tomu, že sme komunikovali hneď v niekoľkých jazykoch (nemčina, angličtina, rumunština, poľština, slovenčina) a boli sme z rôznych cirkví a náboženských spoločenstiev (rímsko-katolícka, grécko-katolícka, pravoslávna, evanjelická a.v., metodistická cirkev, letničné cirkvi). Naša vzájomná komunikácia a spolupráca boli na vysokej úrovni. Počas všetkých aktivít sme stále hlbšie a hlbšie prenikali do kultúry smútenia v našich krajinách, do hĺbky vlastných pocitov a hľadali spoločné zdroje podpory a pomoci smútiacim.

V piatok 7. marca som prednášala na tému podporných skupiniek pre smútiacich. Téma sa stretla s veľkým ohlasom, viacerí účastníci začali uvažovať o vytvorení podporných skupiniek v svojich spoločenstvách. Poobede sme navštívili Centrum kresťanského vzdelávania v Martine a zoznámili sme sa s aktivitami slovenského partnera. Navštívili sme aj národný cintorín v Martine, ktorý je zaujímavou ukážkou kultúry smútenia na Slovensku.

V sobotu 8. marca sme navštívili prvý hospic na Slovensku – hospic matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi. Navštívili sme aj niekoľko kostolov: chrám Sv. Egídia a pravoslávny chrám v Bardejove. Hospic matky Terezy je mojou srdcovou záležitosťou. Osobne poznám (a zúčastnili sa aj tejto mobility) niekoľkých členov obetavého personálu, ktorý pre nás aj v tento deň pripravil prehliadku spojenú s prezentáciou. Krásne to vyjadril jeden študent grécko-katolíckej teológie z Rumunska – Laurian: „Vždy som sa bál miest ako sú hospice, ale po dnešnej skúsenosti prídem domov a z vlastnej vôle pôjdem ako dobrovoľník pomôcť takémuto zariadeniu.“

V sobotu večer nás na Vrícku čakala ľudová hudba v podaní bratov Olšiakových a slávnostná večera spojená s odovzdávaním certifikátov. V nedeľu, 9. marca, sme sa po raňajkách rozišli domov.

P.S. V rámci mobility sa vytvorila malá pracovná skupina, ktorá zostavila dotazník. Dotazník bude použitý vo všetkých partnerských krajinách k zmapovaniu emócií, zvykov, tradícií, rituálov a rôznych foriem pomoci v kontexte smútenia.

Natália Kacianová