Prijali pozvanie a vyznali vieru

V prvú aprílovú nedeľu boli pani farárkou Natáliou Kacianovou v rámci hlavných služieb Božích v Evanjelickom kostole v Martine konfirmované dve mladé dámy – Editka a Mima. Editka pôsobí ako učiteľka chémie na Evanjelickom gymnáziu, Mima je mamou osemročnej Timejky, ktorá je žiačkou tretieho ročníka Evanjelickej základnej školy v Martine.

Mima vyrastala v prostredí, kde sa v Boha nikdy neverilo. Pokrstená bola v deň svojich 15-stich narodenín. Jej dcéra Timejka bola začiatkom októbra, s podporou svojej mamy, pokrstená na školských Službách Božích. Po jej krste sa Mima rozhodla, že nastal čas, aby sa aj ona vrátila do cirkvi a bola konfirmovaná.

„Konfirmáciu som chcela urobiť hlavne kvôli Timejke, aby vedela, že to nie je len o krste a chodení do kostola. Mňa k Bohu priviedla moja krstná mama Mirka Marčeková, ktorá je zhodou okolností aj maminka Timkinej spolužiačky. Začali sme sa rozprávať a ja som sa rozhodla, že sa dám pokrstiť. Ku konfirmácii som nepristúpila hneď po krste,  pretože nástupom na strednú školu som nemala čas na nič…“

Konfirmácia je v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania možnosťou vyznať svoju vieru slovami Apoštolského vierovyznania. Človek, ktorý je konfirmovaný, vyznáva vieru v Trojjediného Boha a zároveň sľubuje vernosť svojej cirkvi, ktorá mu od konfirmácie umožňuje podieľať sa na daroch Večere Pánovej.

Mnoho detí je hneď po narodení, z vôle rodičov a starých rodičov pokrstených a tak zaštepených do cirkvi, v rámci ktorej sa krst uskutočnil. Veľa z týchto pokrstených detí je potom konfirmovaných (prijatých za dospelých členov cirkvi) vo veku 12 až 13 rokov. Ale sú aj takí, ktorí v „teenagerskom“ veku konfirmovaní nie sú.

Avšak časom nájdu odvahu si konfirmáciu dorobiť. A tak sa skontaktujú s farárom, ktorý ich na konfirmáciu pripravuje. A to je prípad pani učiteľky Editky, ktorá vyrastala vo veriacej rodine a pre svoju konfirmáciu sa rozhodla až teraz. „Pokrstená som bola krátko po mojom narodení v deň, keď sa u nás v dedine slávili tzv. hody. Od malička som bola vedená k viere v Boha, pamätám si, že som chodila do nedeľnej školy na fare, vystupovala som v kostole, chodila na náboženskú výchovu. Babka ma brávala do kostola v Trnave. V dedine, kde žila s dedkom, boli jediní evanjelici a tak na bohoslužby cestovali. Moji rodičia sa v čase hlbokého socializmu báli, že sa nedostanem na štúdiá, zvlášť, keď som sa chcela stať učiteľkou a preto ma na konfirmačnú prípravu neprihlásili. Sesternicina konfirmácia mi ale utkvela pevne v pamäti. Na vysokej škole som bola nútená študovať vedecký ateizmus. Pri počúvaní Božieho slova som sa však vždy cítila dobre, obľúbila som si aj mnohých evanjelických farárov, ich kázne lahodili mojej duši.“

Jedným z podnetov, ktoré Editku priviedli k rozhodnutiu dať sa konfirmovať, bolo jej nastúpenie do kolektívu pedagógov na Evanjelickej spojenej škole v Martine. „Ďakujem Pánu Bohu, že súčasťou jeho plánu so mnou je moje pôsobenie na Evanjelickej spojenej škole v Martine. Tu sa mi otvorili oči. Uvedomila som si, že môj život nebol úplný, niečo v ňom chýbalo – potvrdenie krstnej zmluvy, viery v Boha, účasť na Večeri Pánovej. Teším sa, že sa toho momentu dožili moji rodičia. Už som plnohodnotnou evanjeličkou, moje kroky riadi Boh a s láskou a pokorou sa Ním nechávam viesť.“

V dnešnej dobe je aj čoraz viac mladých ľudí, ktorí vyrastajú bez Boha. V ich rodinách sa viera nijakým spôsobom nepraktizuje. Keď takýto mladý človek nájde Boha, krstí sa aj v neskoršom veku. A potom príde chvíľa, kedy si uvedomí, že potrebuje aj konfirmáciu, aby bol napr. dobrým príkladom pre svoje dieťa.

Konfirmačná príprava v takýchto prípadoch spočíva v tom, že sa budúci konfirmand/ka oboznamuje s Krédom (Apoštolským vierovyznaním), so základmi viery (s Malým Katechizmom) a zdieľa svoje otázky, na ktoré hľadá odpoveď. Je to vlastne rozhovor, ktorý je vedený kňazom, aby konfirmand mohol prirodzeným spôsobom nájsť svoje miesto v živote svojej cirkvi a cirkevného zboru. Editke aj Mime prajeme Božie požehnanie a vytrvalosť v ich ďalšom putovaní na ceste viery, ktorá aj vďaka konfirmácii nadobudla nový rozmer a perspektívu.

Dušan Haško