Home » EV. A.V. CIRKEVNÝ ZBOR V MARTINE » PRÁCA LEKTORA – VÝZVA ČÍSLO JEDEN (2/4)

PRÁCA LEKTORA – VÝZVA ČÍSLO JEDEN (2/4)

Posted by Juraj Borcovan on 14 Aug, 2014 in EV. A.V. CIRKEVNÝ ZBOR V MARTINE, EVANJELICKÁ MATERSKÁ ŠKOLA, EVANJELICKÁ ZÁKLADNÁ ŠKOLA, SVEDECTVÁ | 0 comments

Prečítajte si druhé pokračovanie rozhovoru s americkým lektorom Benjaminom Chandlerom. Učiteľom na Evanjelickej spojenej škole v Martine: o hľadaní a nachádzaní Božej vôle, o obavách a zápasoch, o Slovensku, ale aj o ľudskej radosti, šťastí a nachádzaní lásky.

Aké druhy výziev má učenie angličtiny na Slovensku?

Je jednoduché dať deťom napísať esej o Prometeovi alebo indiánskych totemov či históriu samurajov, pretože to nie je tá najlepšia cesta ako si deti zamilujú učenie angličtiny. Niekedy im napíšem krátku esej, aby si precvičili čítanie angličtiny alebo aby nadobudli potrebné informácie. Častejšie sa však pokúšam zapojiť žiakov do takých aktivít, kde budú sami niečo hovoriť, hrať alebo kresliť a tým im dať cesty, ktoré ich budú viesť k používaniu angličtiny tak teraz, ako aj v budúcnosti. Práca lektora je výzva!

Čo máš najradšej na učení ľudí, ktorých materinským jazykom nie je angličtina?

Myslím si, že učiť podľa učebnej osnovy prináša niekoľko pohľadov na vec: Na jednej strane je tu prítomná výzva vlastnej tvorby hodiny, čo je zaujímavé a lákavé. Na Slovensku som často učil veci, ktoré som neučil nikdy predtým. V škôlke v Chicagu som napríklad neučil o Galileovi alebo o gravitácii. Na Evanjelickej spojenej škole v Martine sa pri takýchto, pre mňa nových témach, snažím vybrať, čo je dôležité, zaujímavé a čo zapaľuje moju predstavivosť. Potom začnem tvoriť hodinu. Akokoľvek sa na to pozrieme, učenie angličtiny ako cudzieho jazyka /EFL/ má aj svoju druhú stranu. Je ňou potreba brať do úvahy to, že v skupine mám ľudí, ktorí nie sú na rovnakom stupni angličtiny, a preto musím dobre vyberať slová – dávať si pozor na žargón, technické termíny a iné špecifiká. Niekedy chcem tiež povedať vtip, ale napadne mi, že väčšina žiakov ešte nemá také jazykové zručnosti, aby ho pochopili. Tretia stránka vyučovania cudzieho jazyka je lákavosť a zaujímavosť hodiny. Keď vidím, ako sa žiakom rozsvietia oči alebo sa im počas hodiny zažne ich vlastná predstavivosť, je to moja najobľúbenejšia časť učenia.

Si učiteľ, ktorý učí iných ako sa správne učiť cudzí jazyk. To sa nedá nevyužiť! Poraď nám teda, ako zdolať cudzí jazyk?

Myslím si, že v procese učenia sa cudzej reči je kľúčovým postojom nebáť sa urobiť chybu. Nikto sa nenaučí jazyk bez toho, aby neurobil nejaké chyby – aj malé deti robia chyby, keď sa učia rozprávať. Keď sa ja napríklad učím slovenčinu, musím byť pripravený na mnoho spoluhlások, ktoré sú naskladané jedna vedľa druhej. Je to výzva, ale zvláda sa jednoduchšie, ak nemáme strach sa pomýliť.

Dnes si učiteľom angličtiny a umenia na Evanjelickej spojenej škole v Martine, ale ako si môžeme prečítať v tvojej knihe, si taktiež študent a fanúšik dlhých slovenských slov. Veľmi oceňujem Tvoje úsilie učiť sa siahodlhé slová, ako napríklad “škodoradostný” alebo „najneobhospodarovateľnejší´. Angličtina nemá dlhé slová, našiel si teda nejaký spôsob ako si tieto slovenské „perličky“ zapamätať?

Slovenčina je určite ďalšou obrovskou výzvou! V zásade však platí, že keď chcete vytvoriť nejakú správnu vetu, musíte dodržať veľmi veľa pravidiel. Nemôžete si len tak povedať nejakú vetu po slovensky, ktorá sa bude riadiť anglickými pravidlami gramatiky. Takto to proste nefunguje. Našťastie mi veľa ľudí hovorí, že moja slovenčina je lepšia ako si myslím. Aj keď sa už nestrápňujem tak často ako kedysi, Iťa aj moji študenti ma opravujú veľmi často, takže viem, že ešte mám čo robiť… Moje jazykové zručnosti niekedy aj zlyhajú, čo ma núti byť kreatívnym. Následkom týchto okamihov je buď frustrácia z toho, že sa neviem vykoktať, alebo priam ohurujúce slovné spojenia ☺.

Priblíž nám nejakú svoju skúsenosť s „dobíjaním“ našej materinskej reči…

Keď som bol v nemocnici (kniha, s. 161) nemohol som sa rozpomenúť na slovo „krv“. Pri rozhovore so sestričkou na oddelení som sa snažil použiť iné slová, ktoré som zo slovenčiny poznal, aby som sa čo najviac priblížil k želanému slovu a bol pochopený. Stále som rozprával o mojej „srdcovej červenej vode“, pretože týmito slovami v slovenčine som si bol istý. Hmm. Sestrička ma nerozumela.

Povedz nám aj viac o svojej viere. Je v Tvojom živote niečo, čo si pre svoju vieru “stratil”?

Bol som vychovaný ako Luterán a moja viera je môj základ. Chodil som dokonca do podobnej školy, akou je dnes Evanjelická spojená škola v Martine. Na rozdiel od niektorých ľudí, ktorých som stretol na Slovensku, som však nikdy nemusel skrývať svoju vieru, nikdy som sa musel báť, že prídem kvôli nej o prácu a podobne. Som rád, veľmi rád, že je to tak, že som to nemusel zažiť.

Ako viera obohacuje Tvoj život dnes?

Viera obohacuje môj život väčšinou vďaka modlitbe. Práve skrze modlitbu totiž nachádzam nielen spojenie s Bohom, ale aj spojenie s ľuďmi na Slovensku. Nemusíme mať rovnaký jazyka ani kultúru. Delíme s o rovnakú vieru a tá dokáže budovať naozaj silné väzby.

Čo je podľa Tvojho názoru najdôležitejšie vo vzťahu medzi človekom s Bohom?

Myslím, že vzťah človeka s Bohom vyžaduje veľa dôvery a odvahy. Musíte veriť, že Boh vie, čo je najlepšie. Musíme dôverovať, že má pre vás plán. Zároveň však musíte mať odvahu tento Jeho plán nasledovať…